tkých rodinných dávok.
V súvislosti s potrebou šetrenia sa otvorila diskusia o krátení rodinných dávok mnohodetným rodinám. Rodinné dávky majú najväčší podiel na objeme štátnych peňazí vyčlenených na sociálnu pomoc a ochranu. Podľa štúdie Svetovej banky z roku 2012 predstavujú až dve tretiny všetkých sociálnych dávok. Práve preto by sa mohlo zdať, že ich krátením dôjde k výraznému šetreniu. Sú však mnohodetné rodiny tou správnou cieľovou skupinou na šetrenie?
Len desatina
Podľa údajov štatistického úradu je podiel mnohodetných rodín na celkovej štruktúre rodín vzhľadom na klesajúcu pôrodnosť pomerne malý. V roku 2011 predstavovali štvor- a viacdetné rodiny poberajúce najvýznamnejšiu univerzálnu rodinnú dávku - prídavok na dieťa len 3,5 percenta z celkového počtu rodín. (Tabuľka 1).
;)
Kliknite - obrázok zväčšíte.
Súčasný systém rodinných dávok sa skladá z viacerých foriem dávok, ktoré sa vo verejnej diskusii niekedy zamieňajú (prehľad dávok).
Podiel mnohodetných rodín na celkovom objeme všetkých rodinných dávok sa dá približne vyčísliť kombináciou rôznych zdrojov dát. Najväčší objem peňazí, takmer polovicu zo všetkých rodinných dávok, dostávajú dvojdetné rodiny. Štvor- a viacdetné rodiny poberajú len asi desiať percent všetkých rodinných dávok (Tabuľka 2). V tomto svetle argument o možnosti šetriť na mnohodetných rodinách neobstojí.
Vo verejnom diskurze sa tiež často stretávame s tvrdením, že mať viac detí sa „oplatí“. Mnohodetné rodiny však nemajú žiadne špeciálne výhody. Práve naopak - pri viac ako troch, respektíve štyroch deťoch sú niektoré dávky odstupňované. Príkladom z balíka rodinných dávok je príplatok k príspevku pri narodení dieťaťa, ktorý štát vypláca len pri narodení prvých troch detí.
Druhým príkladom sú často spomínané sociálne dávky, konkrétne dávka v hmotnej núdzi. Výška dávky je odstupňovaná podľa počtu detí: u dvojice s jedných dieťaťom až so štyrmi deťmi je maximálna výška dávky v hmotnej núdzi 157,60 eura mesačne, u dvojice s viac ako štyrmi deťmi 212,30 eura mesačne. Pri väčšom počte detí je teda priemerná podpora na dieťa, respektíve člena rodiny, nižšia.
Zároveň treba dodať, že rodina poberajúca dávku v hmotnej núdzi má nárok na príplatok k dávke za každé školopovinné dieťa, ktoré si plní povinnú školskú dochádzku (17,20 eura). Tento nárok vzniká každej rodine v hmotnej núdzi, viacdetnej aj menejdetnej.
Riziko chudoby je vysoké
Rodiny s vyše tromi deťmi sú dnes najviac ohrozené rizikom chudoby a tým aj sociálnym vylúčením. Výskumy v sociálne znevýhodnených a marginalizovaných komunitách ukazujú, že nedostatok peňazí je kľúčová bariéra pri umožnení štúdia detí na stredných školách. Školy sú často mimo obce a za dochádzanie treba platiť. To rodinný rozpočet nezvláda.
Vzdelanie a nadobúdanie zručností sú však základnými predpokladmi úspešného začlenenia do spoločnosti a na trh práce. Pri ďalšom znižovaní dávok a absencii inej cielenej pomoci podporujúcej vzdelávanie detí teda hrozí, že chudoba a sociálne vylúčenie sa budú naďalej prehlbovať.
Priestor na šetrenie tak skôr ostáva v príjmovom testovaní nárokovateľnosti základných rodinných dávok (napríklad prídavok na dieťa) a v zrušení univerzálnosti vybraných rodinných dávok. To by v praxi znamenalo aplikovať rodinné dávky adresne a udeľovať ich rodičom s ohľadom na výšku ich príjmu.
Administratívna náročnosť testovania príjmu sa uvádza ako jeden z dôvodov, prečo by sa reforma systému nemala uberať týmto smerom. Testovanie príjmu na prideľovanie rodinných dávok má však tradíciu vo viacerých krajinách OECD a existuje široký priestor na využitie medzinárodnej praxe.
Šetrenie prostredníctvom uberania alebo znižovania rodinných dávok mnohodetným rodinám napácha viac škody ako osohu, a zhorší pre mnohé rodiny už aj tak neúnosnú situáciu. Dlhodobým „nepriateľom“ štátneho rozpočtu nie sú mnohodetné rodiny, ale ich viacgeneračná chudoba a sociálne vylúčenie.
(Autorky pracujú v Inštitúte pre dobre spravovanú spoločnosť)
Systém rodinných dávok platný k 1. 1. 2013
Rodinné dávky a príspevky vyplácané rodinám s deťmi zahŕňajú nasledujúce položky:
- prídavok na dieťa 23,10 eura (do 25 rokov dieťaťa, existencia aj takzvaného „osobitého príjemcu“),
- príplatok k prídavku na dieťa 10,83 eura (napríklad poberatelia invalidného či starobného dôchodku),
- príspevok pri narodení dieťaťa 151,370 eura vrátane príplatku k príspevku pri narodení dieťaťa 678,490 eura (pri prvých troch deťoch),
- rodičovský príspevok 199,60 eura (do troch, respektíve šiestich rokov v špecifických prípadoch, nárok nevzniká, pokiaľ: aspoň jeden z rodičov poberá materskú, ak nie je zabezpečená riadna starostlivosť, ak je rodič maloletý),
- materské (65 percent denného vymeriavacieho základu počas 34 týždňov),
- príspevok na starostlivosť o dieťa (pre pracujúcich/študujúcich rodičov, ktorí nemajú nárok na rodičovský príspevok alebo materskú, v sume preukázaných výdavkov, najviac vo výške 164,22 eura),
- príspevok rodičovi (jednorazový, 25 percent zo súčtu súm rodičovského príspevku, ktoré by inak dostal rodič až do konca mesiaca, v ktorom dieťa dosiahne tri, respektíve šesť rokov),
- vyrovnávacia dávka (špecifické prípady počas tehotenstva),
- opakované príspevky na podporu náhradnej starostlivosti (opakovaný príspevok dieťaťu zverenému do náhradnej starostlivosti, opakovaný príspevok náhradnému rodičovi, opakovaný príspevok náhradnému rodičovi pri starostlivosti o troch a viac súrodencov, osobitný opakovaný príspevok náhradnému rodičovi)
- jednorazové príspevky na podporu náhradnej starostlivosti (jednorazový príspevok pri zverení do náhradnej starostlivosti, jednorazový príspevok pri zániku náhradnej starostlivosti),
- iné peňažné dávky (dávky poskytnuté obcou, neziskovou organizáciou, príspevok rodičom, ktorým sa narodili tri deti alebo viac detí, alebo ktorým sa v priebehu dvoch rokov opakovane narodili dvojčatá, ale i kombinácia dvojčiat a trojčiat, náhradné výživné od štátu).
Zdroj: Štatistický úrad SR: EU SILC 2011 Zisťovanie o príjmoch a životných podmienkach domácností v SR, str. 70. 2011, MPSVR/Podpora rodinám s deťmi, Sociálna poisťovňa
Autor: Veronika Korčeková, Lucia Mýtna Kureková
