Všeobecne sa popularita jednotlivých politikov v krajinách Visegrádskej štvorky neposudzuje podľa európskych otázok. Ale tí politici, ktorí dominujú na jednotlivých politických scénach, udávajú tón.
Sikorského soľ
Z tohto pohľadu má jednoznačne proeurópska politickú reprezentáciu len Poľsko. V Česku vládne euroskeptický pohľad Václava Klausa, ktorý do svojho odchodu z Hradu nemal rovnocenného politického súpera. V Maďarsku svoju dominanciu potvrdzuje Viktor Orbán, s ktorým sa do sporu púšťa bývalý polotechnokratický premiér Gordon Bajnai, ktorý svoju rétoriku a program opiera do veľkej miery o pozitívny vzťah k Európe. Orbán je vo vzťahu k Európe bližšie ku Klausovi – je však pragmatickejší ako druhý český prezident.
V Poľsku začína trochu hasnúť hviezda premiéra Donalda Tuska, ktorý tiež dominoval domácej politickej scéne, ale v prieskumoch mu zdatne sekunduje prezident Bronislaw Komorowski.
Vzťah k Európe tam po tom, čo tragicky zomrel prezident Lech Kaczynski a čo sa opozičná strana Právo a spravodlivosť vedená Jaroslawom Kaczynským začala drobiť, nie je témou, okolo ktorej by sa viedli vášnivé diskusie: Poľsko chce hrať v Európskej únii dôležitú úlohu predovšetkým v rámci obrany svojich národných záujmov.
Minister zahraničia Radoslaw Sikorski šikovne prepojil svoje osobné ambície s týmto vládnym postojom a už dvakrát – v Nemecku a vo Veľkej Británii – predniesol zásadné prejavy, ktoré na idey a spoločný étos stále chudobnejšia Európa potrebuje ako soľ. Pri pohľade na vedúcich politikov tak Poľsko z Vysegrádskej štvorky vychádza ako jednoznačne proeurópska krajina.
