Prváčik dostal na narodeniny dres Barcelony, ktorý prijal s upozornením, že nabudúce chce slovanistický. Odvtedy hrá za najslávnejší slovenský klub.
V inom ako belasom drese ani nevyjde na ulicu. Takých spoluhráčov má ďalších 25.
Krpci belasej prípravky mali v nedeľu veľký deň, v polčase zápasu Slovan - Ružomberok si zahrali proti sebe exhibičný zápas.
Po ňom sa rozbehli rovno do neslávne známeho „kotla,“ lebo videli svoje vlajky.
Mamička jedného z nich vyzliekla syna z dresu, mávala ním, rozpumpovala detskú radosť i hrdosť.
Keď sa rozbehla zorganizovaná tlupa približne dvadsiatich zločincov do ružomberského tábora iba preto, že si fanúšikovia súpera dovolili povzbudzovať, bolo zle.
Po rane z delobuchu, ktorý podľa všetkého nebol z nejakého pokútneho čínskeho obchodu, ale šlohli ho vojakom a trhá nohy, bolo neznesiteľne.
Chlapci, hrdí na belasý dres, žiačikovia, ktorí mali prvého trénera slávneho hráča z bazilejskej zostavy, zúrili i plakali: už nikdy nepôjdeme na Slovan.
Detská duša sa zo šoku spamätá a bude chodiť. Ak sa rozhýbe klub. V sobotu stratil približne 200 fanúšikov. S chlapcami boli rodičia, príbuzní, veľkí kamaráti z celého Slovenska. Tí sú pre belasý tábor možno naveky fuč.
