Pri sledovaní peripetií na českej politickej scéne by našinec mohol pociťovať uspokojenie, že naši susedia nie sú na tom s kultúrou verejného života oveľa lepšie, hoci sa ako „starší bratia“ považujú za vyspelejších. Ale okrem toho, že by takéto pocity boli prejavom starých slovenských komplexov, neboli by ani celkom oprávnené.
Smelé vyhlásenia „padni komu padni“ sme neraz počuli z úst našich i českých vládnych predstaviteľov, no vláda Petra Nečasa bola jediná, ktorá ich vzala vážne. Iste nepredpokladala, že práve ona bude prvá, komu „padne“, ale stalo sa.
