Píše britský publicista Gwynne Dyer
Hoci asi ide o zbytočnú otázku, aj tak sa pýtame, čo by mal zvyšok sveta robiť s egyptskou tragédiou? Rovnaká otázka dobre vyše roka visela vo vzduchu aj v súvislosti s omnoho väčšou tragédiou v Sýrii a opäť sa vynára v Iraku.
Všetky tri najväčšie krajiny v srdci arabského sveta sú dnes v štádiu prebiehajúcej alebo hroziacej občianskej vojny. Len za posledný mesiac v Sýrii zomrelo 4400 ľudí. Viac ako tisíc zabili bomby a guľky v Iraku, čo znamená najkrvavejší mesiac za posledných päť rokov. A prinajmenšom tisíc obetí bolo v predchádzajúcom týždni aj v Egypte. Väčšina boli neozbrojení civilisti, ktorých zavraždila armáda.
Všimli ste si, že nepíšem o „zabitých počas zrážok“, čo je eufemizmus médií, keď nechcete uraziť mocných priateľov. Buďme k sebe úprimní: egyptská armáda vedome masakruje priaznivcov demokraticky zvolenej a následne zvrhnutej vlády Moslimského bratstva, ktorých teraz označuje za teroristov.
Do Egypta sa práve vracia vláda silových zložiek a užitoční idioti, ktorí veria, že armáda je na ich strane – ľavicoví sekulárni demokrati a náboženská pravica – budú opäť čoskoro mučení na tých istých policajných staniciach a tými istými hrdlorezmi ako kedysi.
Prečo Obama nič nerobí
Nečinnosť Spojených štátov má dve príčiny. Po prvé, jediná páka Baracka Obamu, ktorou je odvolanie 1,3miliardovej pomoci egyptskej armáde v dolároch, nie je hrozba. Výpadok by bol nahradený a pravdepodobne by pomoc ešte zvýšili bohaté arabské monarchie Perzského zálivu, ktoré vojenský prevrat v Egypte srdečne privítali.
Po druhé, Washington je stále presvedčený, že spojenectvo s Egyptom je dôležité pre americkú bezpečnosť. Tento fúzatý mýtus pochádza z čias, keď USA takmer výlučne záviseli od dovozu ropy z Perzského zálivu, ktorú prevážali cez Suezský prieplav. Dnes pochádza z Blízkeho východu menej než desať percent fosílnych palív spotrebovaných v Amerike a nové domáce zdroje tento podiel naďalej zmenšujú.
Aj keby Obama pochopil, že Egypt už nie je životne dôležitý, a ukončil vojenskú pomoc, bolo by to iba gesto. Medzinárodný menový fond už prerušil rokovania o novej veľkej pôžičke Egyptu a Európska únia debatuje o ukončení pomoci. Lenže mimo arabského sveta nemá nikto účinné nástroje a v rámci neho neexistuje nik, kto by ich chcel využiť.
Ani v Sýrii neuvidíme žiadnu masívnu vojenskú intervenciu. Naopak, rôzne krajiny budú naďalej zásobovať nimi preferovanú stranu konfliktu. Rovnako minulotýždňová požiadavka irackej vlády o zosilnenie americkej vojenskej pomoci nemá nádej na úspech. Obama by spáchal politickú samovraždu, keby sa opäť vojensky zaplietol v Iraku.
Arabská jar nevyhrala
Takže čo zostalo z Arabskej jari? Nie veľa. Tunisko, kde sa pred tromi rokmi začala, sa stále potáca vpred a aj v Maroku je viac demokracie ako kedysi, ale to je asi tak všetko.
Nenásilné demokratické revolúcie, ktoré uspeli v iných častiach sveta, nie sú v arabskom svete veľmi úspešné.
Môže to mať mnoho príčin, ale jedna nad všetkými vyčnieva. Na rozdiel od iných regiónov v arabskom svete existujú dve navzájom súperiace riešenia existujúcich problémov, ako sú autokracia, chudoba a útlak: demokracia a islamizmus. Výsledkom je, že v jednej krajine za druhou autokrati zneužívajú tento rozkol, aby získali a obnovili svoju moc.
Demokracia napokon môže zvíťaziť, ale bude to veľmi dlhý zápas.
Čítajte ďalšie komentáre:
Na čo je dobré zvyšovať minimálnu mzdu, keď má zle zarábajúcim zvýšiť ich príjem zníženie odvodov? pýta sa Peter Schutz
Čítajte komentár (piano) >>
Prístup ku všetkým komentárom nielen na sme.sk za 3,90 Eur mesačne. Kúpiť teraz
Smer si odvykol, že niečo ako nezávislá kontrola vôbec existuje, píše Lukáš Fila
Čítajte komentár (piano) >>
Prístup ku všetkým komentárom nielen na sme.sk za 3,90 Eur mesačne. Kúpiť teraz
Západ má v Egypte na výber tri základné voľby. Ktorúkoľvek z nich si vyberie, výsledkom môžu byť ďalší mŕtvi a ešte väčší chaos, píše Tomáš Gális
Čítajte komentár (piano) >>
Prístup ku všetkým komentárom nielen na sme.sk za 3,90 Eur mesačne. Kúpiť teraz
