Píše Silvester Lavrík, spisovateľ, dramatik a režisér.
Keď príde reč na Maticu slovenskú, spoznávam pocity človeka, ktorý má v rodine čiernu ovcu. Rozhodne sa cítim Slovákom, vlastencom a netúžim byť nikým iným. No táto čierna vdova po Národnom Hrdinovi, ak už nechceme nadužívať prímer s ovcou, sa zakaždým vynorí, aby všetko dobré, čo kedysi vykonala, svojimi novšími počinmi, postojmi a vyhláseniami spochybnila a trucovito detinským bľačaním navyše aj zosmiešnila.
Čo mám povedať vnútornému i vonkajšiemu priateľovi i nepriateľovi slovenskej veci, keď sa ma opýta na Maticu slovenskú stopäťdesiat rokov po jej vzniku? Môžem sa pokúsiť vysvetľovať a presviedčať, že je to len taká folklórna verzia našej národnej mentality, no kto mi uverí, keď matica zakaždým hovorí za všetkých roduverných Slovákov?
