Prečo na Slovensku nevymrel nacionalizmus po roku 1993?

Robíme presne to isté, namiesto toho, aby sme sa poučili z nezmyselných mýtov našich južných susedov.

Ilustračné foto.(Zdroj: SME – VLADIMÍR ŠIMÍČEK)

Píše Roman Holec (1959), pracovník Historického ústavu SAV

Robíme presne to isté, namiesto toho, aby sme sa poučili z nezmyselných mýtov našich južných susedov, ktorí nachádzajú Maďarov a „maďarstvo“ priam v praveku.

Ak si po roku 1918 (a práve týmto rokom a podmienkami v lone ČSR) naštartovaný slovenský nacionalizmus vzal za svoju agendu autonómiu Slovenska, išlo o legitímnu inštrumentalizáciu legitímneho politického cieľa. Ak na jeho konci stál slovenský štát, nevdojak to len mohlo potvrdzovať tézu, že cieľom každého nacionalizmu bol a je vlastný štát.

Skutočnosť, že jeho podiel na 15. marci 1939 bol minimálny a hlavným „tvorcom“ štátu bol Hitler a jeho geopolitické zámery, sa z rôznych dôvodov v niektorých našich politických či historických kruhoch radšej nespomína. Ak sa chce v dejinách vidieť istá logika, treba z nich vynechať Hitlera a skôr hovoriť o „odvekých túžbach“ a „naplnených snoch“.

Renesancia nacionalizmu

To isté sa opakuje v roku 1993. Rozdelenie štátu, upečené českými a slovenskými politickými elitami, pre ktoré to bolo jednoduchšie ako hľadať dohodu, prijala väčšina obyvateľstva s rozpakmi a obavami. Nadšenie silvestrovskej noci (ak nejaké bolo), sa zakrátko zmenilo na opicu po nej, nemalá časť verejnosti prijímala štát s rozpakmi a obavami, a trvalo dlhší čas, kým ho väčšina začala akceptovať ako realitu a vedela v ňom nájsť aj pozitíva.

Na druhej strane politické elity (a v predklone za nimi konjunkturálna historiografia) znovu a znovu presviedčajú o logike dejín, o „odvekých túžbach“ a „naplnených snoch“. Akoby sa snaha po štátnych ambíciách dala porovnať s diaľnicou či priamočiarym útokom na súperovu bránku. Kto je tu súperom? Kolektívna historická pamäť?

Zložitým vojnovým podmienkam a nepriaznivému zahraničnopolitickému kontextu, slovensko-maďarským animozitám, antisemitizmu a ďalším okolnostiam sa pripisuje skutočnosť, že nacionalizmus nezanikol ani po vzniku samostatného štátu v roku 1939.

Situácia sa opakuje aj po roku 1993. Len akoby bez logiky. Štát je nespochybniteľnou realitou, okolo nezúri vojna, hranice nikto nespochybňuje, latentné ohrozenie visí nad krajinou skôr v podobe ekonomickej zraniteľnosti.

Prečo však slovenský nacionalizmus, krátkozrako živený aj politickými elitami, prežíva stále akoby renesanciu? Prečo sa programovo začína vymýšľať krajšia, staršia a atraktívnejšia minulosť? Akoby sme najväčším nepriateľom samých seba boli len a len my.

Zahniezdilo sa tu viac či menej sofistikované neoľudáctvo (existencia štátu ospravedlňuje všetko ostatné), Tiso, Vojtaššák, Ďurčanský a ďalší sa rehabilitujú (pričom to isté zo strany Maďarov v prípade Jánosa Esterházyho, Miklósa Horthyho, Józsefa Nyíróa a ďalších sa pomenúva úplne inak!). Keďže všetci uvedení boli nielen Slovákmi, ale čiastočne aj kňazmi, rozhodne však prívržencami slovenskej štátnosti, to je ich najkvalifikovanejším ospravedlnením, v ktorom stratené ľudské životy nehrajú vôbec žiadnu rolu.

Vymýšľanie mýtov

Objavujú sa „starí Slováci“, kráľ Svätopluk a pod., a to z úst a pera historikov, ktorí celý život tvrdili čosi iné. Bolo treba len politickú smernicu, a história ako najväčšia prostitútka medzi vedami ukázala svoje netušené možnosti. Vypustený džin z fľaše už potom žije vlastným životom a generuje ďalšieho kráľa, tentoraz Rastislava, a zo „starých Slovákov“ sú ešte starší, keď ich korene ležia 3000 rokov pred Kristom v dobe bronzovej, pričom Slovensko je kontinuálne osídlené slovanským etnikom už 5000 rokov.

Dozvedáme sa o „slovenskom klaviristovi a komponistovi“ Františkovi Listovi (tak!), slovenským sa stáva Béla Bartók a ďalšie osobnosti, a dalo by sa pokračovať. Autori podobných nezmyslov sú stavaní istými kruhmi na piedestál, a historici, ktorí pri vymýšľaní vlastných dejín chcú zachovať isté medze, aby sa nezdiskreditovali úplne, sa zrazu musia hanbiť, že sú nevdojak v tíme s Cyrilom Hromníkom, Miroslavom Demkom a podobnými autormi.

Kde nie sú argumenty, tam sa vymyslia, nasleduje voluntaristická interpretácia s ich zaradením do kontextu, postupným pretlačením do učebníc, najprv opatrným a postupne už nepripúšťajúcim žiadny iný výklad.

Robíme presne to isté, namiesto toho, aby sme sa poučili z nezmyselných mýtov našich južných susedov, ktorí nachádzajú Maďarov a „maďarstvo“ priam v praveku, prisvojujú a pomaďarčujú si všetkých uhorských obyvateľov a János Esterházy je hagiografickou ikonou len preto, že bol Maďar a bojoval za maďarské záujmy.

Alebo sa zdôrazní jeden fakt (ako pri našom Svätoplukovi) a dvadsať sa zamlčí. Na rozdiel od Maďarov sa u nás o podobných témach aspoň polemizuje.

Konštrukcia namiesto výskumu

Akoby bolo treba silou-mocou dokazovať floskulu z publikácie, ktorá svojho času legitimizovala naša štátoprávne ambície: „Starý národ, mladý štát.“ Nie, tu nejde len o komplexy zo zdanlivo „malých“ a málo slávnych dejín, ktoré treba skrášliť a upraviť, aby sa stali zdrojom ešte väčšej hrdosti. Tu sa opakuje staré známe orwellowské: kto ovláda prítomnosť, má v rukách minulosť, a kto ovláda minulosť, má v rukách i budúcnosť.

Konštruovanie minulosti (namiesto výskumu) sa nazýva vlastenectvom, čo má ospravedlniť, že vlastivedným pseudoromantickým a nevedeckým konštruktom podliehajú aj rôzne vedecké (a pseudovedecké) štruktúry.

Podobne sofistikovane znie aj zdôvodnenie takéhoto štátom dotovaného „vlastenectva“ z úst samotného premiéra: „Lebo práve všade tam, kde je nedostatok vlastenectva, vybuchuje extrémizmus. Tam, kde niet hlbokých koreňov k vlasti, k Slovensku, k domovine, tam mladých zvedú ľahko dostupné extrémne myšlienky.“

Primitívny nacionalizmus, ktorý sa nezastaví pred žiadnym susedom a vyznačuje sa nulovou toleranciou voči všetkej inakosti, má aj svoju ďalšiu, nie menej odvrátenú stránku. „My cudzie nechceme, svoje si nedáme,“ znel okrídlený slogan slotovskej SNS. A na korupcii, netransparentnosti a klientelizme sa predvádzalo, čo sa rozumie pod „naším“.

Dokonca aj taká „ochrankyňa záujmov Slovákov“ ako Matica slovenská sa so svojím bývalým priam glorifikovaným predsedom úspešne zhostila rozkradnutia toho „najslovenskejšieho“: zozbieraného Národného pokladu.

Text je úryvkom z knihy
Odkiaľ a Kam (20 rokov samostatnosti)

Čítajte viac komentárov:

sch2.jpg
Prokurátorom rozšírili právomoci, aj keď na to nie je vhodná chvíľa, myslí si Peter Schutz

Prístup ku všetkým komentárom nielen na sme.sk za 3,90 Eur mesačne. Kúpiť teraz

pataj.jpg
Putin má u nás obdivovateľov napriek opakovaným excesom, čuduje sa Roman Pataj

Prístup ku všetkým komentárom nielen na sme.sk za 3,90 Eur mesačne. Kúpiť teraz

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Najčítanejšie na SME Komentáre

Inzercia - Tlačové správy

  1. Luxus a starnúca populácia. Toto sú aktuálne biznisové trendy
  2. Rezidenčná štvrť bez betónových plotov
  3. Dúbravské Čerešne dozreli: Začína sa kolaudovať!
  4. Dobro, kľúč ku šťastnému osudu
  5. Chcete investovať a zároveň sporiť s 3% úrokom?
  6. Pracujú vo svojich komunitách. Má Slovensko lokálnych lídrov?
  7. Hlasujte za Cenu verejnosti v súťaži Učiteľ Slovenska!
  8. Nášmu telu stačí iba málo vitamínov
  9. Podnikajte múdro, skúste služby profesionálneho call centra
  10. Mesto necháva Košičanov platiť za parkovanie aj ďalej
  1. Škola fantázie v Tatralandii. Keď učenie dokáže baviť
  2. Brieždenie pod lomenicou
  3. Dobro, kľúč ku šťastnému osudu
  4. Chcete investovať a zároveň sporiť s 3% úrokom?
  5. Luxus a starnúca populácia. Toto sú aktuálne biznisové trendy
  6. Pracujú vo svojich komunitách. Má Slovensko lokálnych lídrov?
  7. Zlatý mok čapujú najlepšie v Prešove. Šarišským Majstrom výčapu
  8. Rezidenčná štvrť bez betónových plotov
  9. Equal treatment is a must for successful companies of the future
  10. Aj v Poluse chránime vaše srdcia
  1. Vianoce a Silvester v teple: Pätnásť tipov, kam sa vybrať 17 891
  2. Arabská exotika: Top hotely v Ománe 13 234
  3. Nášmu telu stačí iba málo vitamínov 10 336
  4. Pracujú vo svojich komunitách. Má Slovensko lokálnych lídrov? 6 952
  5. Javorina otvorila svoj tretí showroom na Slovensku 5 533
  6. Hlasujte za Cenu verejnosti v súťaži Učiteľ Slovenska! 4 926
  7. Najužitočnejšia appka 4 918
  8. Alena Bašistová: Nikomu nejdem brať hlasy a ani s nimi kšeftovať 4 335
  9. Boj o vedenie radnice v známom kúpeľnom meste 3 891
  10. Zistili sme, ako sa vyrába najčistejší slnečnicový olej 2 907

Téma: Víkend


Hlavné správy zo Sme.sk

Autorská strana Beaty Balogovej

Príbehy, ktoré odlíšia pravdu od klamstva, môžu stáť život

Prejav šéfredaktorky SME Beaty Balogovej na odovzdávaní medzinárodnej Ceny Alfreda Frieda pre fotografiu roka na tému mier.

DOMOV

Súd uznal Rybaniča vinným, dostal tri roky podmienečne

Filip Rybanič sa musí Kaliňákovi ospravedlniť.

STĹPČEK PETRA TKAČENKA

Rybanič hazarduje s basou

Možno porušovanie zákona ospravedlniť bohumilým úmyslom?

Neprehliadnite tiež

Píše Ladislav Miko

Obchod nám ukazuje, v čom je sila EÚ

Jednotná Únia si diktuje podmienky, ktoré by štáty jednotlivo sotva vyrokovali.

Ako vyjde slnko? (Vico)

Karikatúra denníka SME (kreslí Vico)

STĹPČEK PETRA TKAČENKA

Rybanič hazarduje s basou

Možno porušovanie zákona ospravedlniť bohumilým úmyslom?

Komentár Zuzany Kepplovej

Na Dankovom diplome vlastne nezáleží

Bol by to prezident, v ktorom by nejeden našinec spoznal vlastný príbeh.

KOMENTÁR PETRA SCHUTZA

Najzbytočnejší spor Únie

Strkanie do susedov je proti našim záujmom.