Prečo na Slovensku nevymrel nacionalizmus po roku 1993?

Robíme presne to isté, namiesto toho, aby sme sa poučili z nezmyselných mýtov našich južných susedov.

Ilustračné foto.(Zdroj: SME – VLADIMÍR ŠIMÍČEK)

Píše Roman Holec (1959), pracovník Historického ústavu SAV

Robíme presne to isté, namiesto toho, aby sme sa poučili z nezmyselných mýtov našich južných susedov, ktorí nachádzajú Maďarov a „maďarstvo“ priam v praveku.

Ak si po roku 1918 (a práve týmto rokom a podmienkami v lone ČSR) naštartovaný slovenský nacionalizmus vzal za svoju agendu autonómiu Slovenska, išlo o legitímnu inštrumentalizáciu legitímneho politického cieľa. Ak na jeho konci stál slovenský štát, nevdojak to len mohlo potvrdzovať tézu, že cieľom každého nacionalizmu bol a je vlastný štát.

Skutočnosť, že jeho podiel na 15. marci 1939 bol minimálny a hlavným „tvorcom“ štátu bol Hitler a jeho geopolitické zámery, sa z rôznych dôvodov v niektorých našich politických či historických kruhoch radšej nespomína. Ak sa chce v dejinách vidieť istá logika, treba z nich vynechať Hitlera a skôr hovoriť o „odvekých túžbach“ a „naplnených snoch“.

Renesancia nacionalizmu

To isté sa opakuje v roku 1993. Rozdelenie štátu, upečené českými a slovenskými politickými elitami, pre ktoré to bolo jednoduchšie ako hľadať dohodu, prijala väčšina obyvateľstva s rozpakmi a obavami. Nadšenie silvestrovskej noci (ak nejaké bolo), sa zakrátko zmenilo na opicu po nej, nemalá časť verejnosti prijímala štát s rozpakmi a obavami, a trvalo dlhší čas, kým ho väčšina začala akceptovať ako realitu a vedela v ňom nájsť aj pozitíva.

Na druhej strane politické elity (a v predklone za nimi konjunkturálna historiografia) znovu a znovu presviedčajú o logike dejín, o „odvekých túžbach“ a „naplnených snoch“. Akoby sa snaha po štátnych ambíciách dala porovnať s diaľnicou či priamočiarym útokom na súperovu bránku. Kto je tu súperom? Kolektívna historická pamäť?

Zložitým vojnovým podmienkam a nepriaznivému zahraničnopolitickému kontextu, slovensko-maďarským animozitám, antisemitizmu a ďalším okolnostiam sa pripisuje skutočnosť, že nacionalizmus nezanikol ani po vzniku samostatného štátu v roku 1939.

Situácia sa opakuje aj po roku 1993. Len akoby bez logiky. Štát je nespochybniteľnou realitou, okolo nezúri vojna, hranice nikto nespochybňuje, latentné ohrozenie visí nad krajinou skôr v podobe ekonomickej zraniteľnosti.

Prečo však slovenský nacionalizmus, krátkozrako živený aj politickými elitami, prežíva stále akoby renesanciu? Prečo sa programovo začína vymýšľať krajšia, staršia a atraktívnejšia minulosť? Akoby sme najväčším nepriateľom samých seba boli len a len my.

Zahniezdilo sa tu viac či menej sofistikované neoľudáctvo (existencia štátu ospravedlňuje všetko ostatné), Tiso, Vojtaššák, Ďurčanský a ďalší sa rehabilitujú (pričom to isté zo strany Maďarov v prípade Jánosa Esterházyho, Miklósa Horthyho, Józsefa Nyíróa a ďalších sa pomenúva úplne inak!). Keďže všetci uvedení boli nielen Slovákmi, ale čiastočne aj kňazmi, rozhodne však prívržencami slovenskej štátnosti, to je ich najkvalifikovanejším ospravedlnením, v ktorom stratené ľudské životy nehrajú vôbec žiadnu rolu.

Vymýšľanie mýtov

Objavujú sa „starí Slováci“, kráľ Svätopluk a pod., a to z úst a pera historikov, ktorí celý život tvrdili čosi iné. Bolo treba len politickú smernicu, a história ako najväčšia prostitútka medzi vedami ukázala svoje netušené možnosti. Vypustený džin z fľaše už potom žije vlastným životom a generuje ďalšieho kráľa, tentoraz Rastislava, a zo „starých Slovákov“ sú ešte starší, keď ich korene ležia 3000 rokov pred Kristom v dobe bronzovej, pričom Slovensko je kontinuálne osídlené slovanským etnikom už 5000 rokov.

Dozvedáme sa o „slovenskom klaviristovi a komponistovi“ Františkovi Listovi (tak!), slovenským sa stáva Béla Bartók a ďalšie osobnosti, a dalo by sa pokračovať. Autori podobných nezmyslov sú stavaní istými kruhmi na piedestál, a historici, ktorí pri vymýšľaní vlastných dejín chcú zachovať isté medze, aby sa nezdiskreditovali úplne, sa zrazu musia hanbiť, že sú nevdojak v tíme s Cyrilom Hromníkom, Miroslavom Demkom a podobnými autormi.

Kde nie sú argumenty, tam sa vymyslia, nasleduje voluntaristická interpretácia s ich zaradením do kontextu, postupným pretlačením do učebníc, najprv opatrným a postupne už nepripúšťajúcim žiadny iný výklad.

Robíme presne to isté, namiesto toho, aby sme sa poučili z nezmyselných mýtov našich južných susedov, ktorí nachádzajú Maďarov a „maďarstvo“ priam v praveku, prisvojujú a pomaďarčujú si všetkých uhorských obyvateľov a János Esterházy je hagiografickou ikonou len preto, že bol Maďar a bojoval za maďarské záujmy.

Alebo sa zdôrazní jeden fakt (ako pri našom Svätoplukovi) a dvadsať sa zamlčí. Na rozdiel od Maďarov sa u nás o podobných témach aspoň polemizuje.

Konštrukcia namiesto výskumu

Akoby bolo treba silou-mocou dokazovať floskulu z publikácie, ktorá svojho času legitimizovala naša štátoprávne ambície: „Starý národ, mladý štát.“ Nie, tu nejde len o komplexy zo zdanlivo „malých“ a málo slávnych dejín, ktoré treba skrášliť a upraviť, aby sa stali zdrojom ešte väčšej hrdosti. Tu sa opakuje staré známe orwellowské: kto ovláda prítomnosť, má v rukách minulosť, a kto ovláda minulosť, má v rukách i budúcnosť.

Konštruovanie minulosti (namiesto výskumu) sa nazýva vlastenectvom, čo má ospravedlniť, že vlastivedným pseudoromantickým a nevedeckým konštruktom podliehajú aj rôzne vedecké (a pseudovedecké) štruktúry.

Podobne sofistikovane znie aj zdôvodnenie takéhoto štátom dotovaného „vlastenectva“ z úst samotného premiéra: „Lebo práve všade tam, kde je nedostatok vlastenectva, vybuchuje extrémizmus. Tam, kde niet hlbokých koreňov k vlasti, k Slovensku, k domovine, tam mladých zvedú ľahko dostupné extrémne myšlienky.“

Primitívny nacionalizmus, ktorý sa nezastaví pred žiadnym susedom a vyznačuje sa nulovou toleranciou voči všetkej inakosti, má aj svoju ďalšiu, nie menej odvrátenú stránku. „My cudzie nechceme, svoje si nedáme,“ znel okrídlený slogan slotovskej SNS. A na korupcii, netransparentnosti a klientelizme sa predvádzalo, čo sa rozumie pod „naším“.

Dokonca aj taká „ochrankyňa záujmov Slovákov“ ako Matica slovenská sa so svojím bývalým priam glorifikovaným predsedom úspešne zhostila rozkradnutia toho „najslovenskejšieho“: zozbieraného Národného pokladu.

Text je úryvkom z knihy
Odkiaľ a Kam (20 rokov samostatnosti)

Čítajte viac komentárov:

sch2.jpg
Prokurátorom rozšírili právomoci, aj keď na to nie je vhodná chvíľa, myslí si Peter Schutz

Prístup ku všetkým komentárom nielen na sme.sk za 3,90 Eur mesačne. Kúpiť teraz

pataj.jpg
Putin má u nás obdivovateľov napriek opakovaným excesom, čuduje sa Roman Pataj

Prístup ku všetkým komentárom nielen na sme.sk za 3,90 Eur mesačne. Kúpiť teraz

Najčítanejšie na SME Komentáre


Inzercia - Tlačové správy


  1. Mäsovýroba Gašparík získala ocenenie Danubius Gastro 2017
  2. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom
  3. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  4. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  5. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet
  6. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári
  7. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce
  8. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta
  9. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom?
  10. Jarné prázdniny pri mori?
  1. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom
  2. Mäsovýroba Gašparík získala ocenenie Danubius Gastro 2017
  3. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  4. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  5. Dokázali by ste nakúpiť so zavretými očami?
  6. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet
  7. Stanovisko Klubu pre Bratislavu k zákazu hazardu v Bratislave
  8. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári
  9. Mesto Medzev v Charte európskych vidieckych obcí
  10. Valentínska nálada v Poluse pokračuje
  1. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom? 17 273
  2. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce 10 854
  3. Ceny bytov vo veľkých mestách prekonali historický rekord 6 722
  4. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta 5 984
  5. Klasickým gastrolístkom konkuruje už aj nová stravovacia karta 5 953
  6. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári 5 678
  7. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš 4 141
  8. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to 4 037
  9. Jeden z najkrajších interiérov má Meridiana v Prievidzi 3 670
  10. Fakulta manažmentu prepája štúdium a prax cez ďalšie strediská 3 317

Téma: Víkend


Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Trainspotting po slovensky. Ako žijú narkomani v Bratislave

Strávili sme víkend v spoločnosti ľudí závislých od drog.

KOMENTÁRE

Dobrovoľníci a štátna drogová politika sú v napätí

Drogový biznis sa globalizuje a digitalizuje.

ŠPORT

Bratia posielajú väčšinu platu rodičom

Synovia majstra sveta prekonali otca.

KOMENTÁRE

Sulíka nahnevali ruské noviny, zastal sa Únie

Ruské médiá opisujú údajnú petíciu za vystúpenie Slovenska z EÚ.

Neprehliadnite tiež

KOMENTÁR MÁRIUSA KOPCSAYA

Sulík sa zastal Únie, nahnevali ho ruské noviny

Ruské médiá opisujú údajnú petíciu za vystúpenie Slovenska z EÚ. SaS sa ohradila a povedala na rovinu, že si nič podobné neželá.

KOMENTÁR BENA CUNNINGHAMA

Aký bude druhý Trumpov mesiac?

Po mesiaci sú mnohé pozície na ministerstve zahraničných vecí prázdne, keď veľa ľudí vykopli bez toho, aby mali za nich náhradu. Zahraničnú politiku USA sprevádza chaos.

AUTORSKÁ STRANA TOMA NICHOLSONA

V politike, tak ako v hazarde, je výsledok vopred jasný

Neschopnosť vykázať herne z Bratislavy nám ponúka príležitosť prelustrovať, aké osoby sú v pozadí hazardu.

MODRÝ PONDELOK DANIELA DUJAVU

Najväčšie problémy zažívajú práve banky v krízou postihnutých krajinách

O Grécku veľa hovoriť netreba a HDP na obyvateľa v Taliansku trápiacom sa štruktúrnymi problémami je v súčasnosti stále na úrovni roku 1997.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop