Dodnes si pamätám rozhorčenie predsedu Najvyššieho súdu Karola Planka, ktorý nevedel pochopiť, ako si Ústavný súd trúfol v roku 1993 rozsudkom rozhodnúť vo veci umiestnenia pacienta do zdravotnej starostlivosti v psychiatrickej liečebni a tak vstúpiť do právomoci všeobecného súdu. Ústavný súd mohol rozhodovať len uznesením alebo nálezom, no nie vo veciach umiestnenia do takého ústavu. A takých problémov sa, spočiatku, pri ochrane ústavnosti objavilo viac.
Zlomový rok
Aká bola reakcia predsedu Najvyššieho súdu na takéto sporné rozhodnutia? Ponúkol stretnutie, seminár, ktorý sa konal v Herľanoch. Milan Čič toto gesto uvítal. Plénum Ústavného súdu a sudcovia Najvyššieho súdu diskutovali, zavše dosť ostro, o problémoch, ktoré vznikli ako dôsledok obnovenia ústavného súdnictva, kompetenčné vzťahy medzi dvoma najvyššími súdmi v krajine a, spontánne, uznávali, že to nie je jednoduché. Najmä citlivá otázka, kto je v slovenskom súdnictve ten najvyšší orgán.
