Nebude to nový Irak ani Afganistan. Nebude to vojna, v ktorej chcú Američania a ich spojenci zosadiť v krajine diktátorský režim.
Má to byť rýchly trest za to, že sýrsky prezident Bašar Asad s najväčšou pravdepodobnosťou použil chemické zbrane proti vlastným ľuďom a prekročil tak červenú čiaru, ktorú pred rokom určil americký prezident Barack Obama.
Americký nositeľ Nobelovej ceny za mier musí zareagovať: aby nespochybnil vlastnú autoritu a autoritu svojej krajiny a aby od podobných krokov odstrašil takých, ako je Asad. Pretože chemický útok proti vlastným ľuďom je dostatočnou stratou úsudku, ktorá by mohla pokračovať proti cudzím ľuďom a cudzím krajinám.
Američanom sa do útoku nechce. Nechcú nový Irak ani Afganistan, pretože účty za zosadenie režimov sú obrovské.
V prípade Sýrie navyše nemajú prirodzeného spojenca. Ani režim prezidenta Asada, ani rozbitá opozícia, kde sú aj islamisti, aj prívrženci teroristickej al-Káidy, nie sú alternatívou pre chaos, ktorý dnes vládne v Sýrii. Akurát zábery bezvládnych tiel mužov, žien a detí po chemickom útoku sa už nedali ignorovať, rovnako ani vlastné mantinely s červenou čiarou.
Preto Washington plánuje len krátky letecký útok a dúfa, že ho nezatiahne do ďalšieho konfliktu v arabskom svete. Zrejme dúfa zbytočne. Američania sa museli rozhodnúť a rozhodli sa vziať na seba zodpovednosť. Slovensko sa nerozhodlo. Je pohodlnejšie, alebo v jazyku nášho ministerstva diplomatickejšie, žiadať mandát OSN, hoci je jasné, že sa nedá získať a dvaapolročné čakanie naň už stálo životy stotisíc ľudí v sýrskom konflikte.
