Píše Adam Bžoch z Ústavu svetovej literatúry SAV
Súčasné slovenské médiá predostierajú čoraz častejšie verejnosti, akoby úlohou vedy bolo prinášať okamžité efekty v zmysle aplikácie.
Dňa 28. 8. 2013 uverejnil denník SME pod titulkom Zrušme vedu? článok novinára Tomáša Prokopčáka, v ktorom na pozadí súčasných diskusií o financovaní vied v SAV okrem iného propaguje oddelenie humanitných vied (a zrejme aj spoločenských vied – vzhľadom na to, že hranica medzi oboma nie je vždy taká zreteľná) v prostredí SAV od takých odborov, ktorých výsledky sú – podľa všetkého – objektívne merateľné.
Táto novinárska vízia zodpovedá zúženému chápaniu pojmu vedy, ktorý sa inak každá civilizovaná a demokratická spoločnosť a krajina pokúša udržať v čo najväčšej pluralitnej diferencovanosti, pokiaľ nechce, aby sa jej občania stali stádom oviec, bezduchými naprogramovanými strojmi alebo poslušnými konzumentmi, teda modernými otrokmi s minimálnym problémovým vnímaním sveta, nízkou kultúrnou úrovňou a citlivosťou.
Chýba scientometria
Niet na svete krajiny – azda s výnimkou Slovenska – kde by novinári spochybňovali význam humanitných vied pre spoločnosť (Prokopčák dokonca z nepochopiteľných dôvodov píše, že sú to „takzvané“ vedy).
Naopak, vo väčšine krajín Európskej únie sa v novinách venuje humanitným vedám oveľa viac pozornosti než na Slovensku, pretože tam sa vnímajú úlohy humanitných i spoločenských vied aj v širšom verejnom priestore ako úlohy zásadného významu, pretože prinášajú poznanie v najrozličnejších oblastiach ľudského ducha a prispievajú ku komplexnosti nášho obrazu človeka a spoločnosti.
