Podobne ako vítanie prváčikov je od koloritu 1. septembra neodmysliteľné, že dva-tri dni si podebatujeme o ústave.
Jeden by prepísal preambulu, iný právomoci – najmä prezidentské lákajú – tretí vzťahy medzi inštitúciami a štvrtý celý text od „my, národ slovenský“ až po článok 156.
Diškurz je nadčasový, čomu pritakáva aj expertná prognóza, že „dvadsať rokov tu nebude ústavná väčšina“. Keďže je od toho najpovolanejšieho – Fica – niečo na tom aj bude. Alebo nie?
No. Keby chcel Fico uspať publikum, aby ho z nečestnej novelizácie ústavy nepodozrievalo, lepšie sedatívum než tých 20 rokov by mu pichnúť ani nemohol.
Nebuďme však paranoidní. Aj fiktívny živnostník vidí, že oslavovanej ústave by sa zišlo čosi – skôr viac ako menej – plastickej chirurgie.
Slovenská ústava je pridlhá, obsahuje veľa zbytočností, ktoré by stačilo upraviť zákonom.
Do očí bije asymetria medzi partiami napríklad o súdnej rade či ombudsmanovi, ktoré sú pekne podrobné, a prokuratúre, kde všetko nad rámec dvoch holých viet „bude upravené zákonom“. Keby si ústavodarca dal s prokuratúrou aspoň spolovice toľko námahy ako (zbytočne) s inými inštitúciami, neboli by sme azda odkázaní na dodatočný preklad výrazu „vymenúva“ do slovenčiny. A ešte úplne zlý.
Pravdou tiež je, že s Ficom a jeho vládou by sa jednoduchšie diskutovalo, keby podľa nemeckého či českého vzoru bol aj v našej ústave článok, že „zmena podstatných náležitostí demokratického a právneho štátu je neprípustná“. Až niekto – nebudeme menovať – začne s dekonštrukciou systému, všimnúť si, že chýba, bude neskoro.
Mohli by sme sa chvíľu ďalej zabávať, napríklad tým, ako chce štát garantovať trebárs „spravodlivé a uspokojujúce pracovné podmienky zamestnancov“. To je takisto naše ústavné právo, podobne ako právo na prácu a veľa, veľa bezplatného.
Márnosť debát o ústave je však inde. Ak Slovensko nefunguje dobre – čo je fakt, hoci nikdy nefungovalo lepšie – príčina nie je v základnom zákone, ale v inštitúciách a ich personáli, ktorý je len taký, na aký máme.
Môžeme do bodky opísať aj americkú či nemeckú ústavu, alebo vyrobiť z nich špeciálnu aplikáciu pre Slovensko a – nezmení sa nič (respektíve veľmi málo). Naopak, keby sa dali doviezť a aplikovať americké či nemecké inštitúcie, zmenilo by sa k lepšiemu veľmi veľa.
