Píše holandský spisovateľ Ian Buruma
Dar slova bol pre amerického prezidenta Baracka Obamu vždy výhodou. Ale teraz to vyzerá tak, že sa mu jeho slová stali pascou.
Vzhľadom na marcové vyhlásenie, že Spojené štáty „nebudú tolerovať použitie chemických zbraní proti sýrskemu ľudu“ a minuloročným slovám o „červenej čiare“, ktorá by nemala byť prekročená, stratí tvár, ak energicky nezareaguje na vraždu, ktorá je pripisovaná sýrskemu režimu a ktorá si vyžiadala viac ako tisíc civilných obetí.
Samozrejme, že riziko straty tváre nie je dobrý dôvod na napadnutie inej krajiny.
Je to vážne nemorálnejšie?
Ale prečo sa Obama uzavrel do takejto rétoriky? Prečo práve táto červená čiara? Minister zahraničia John Kerry mal pravdu, keď nazval použitie plynu „morálnou zvrátenosťou“. Ale tým je aj mučenie detí, ktoré sa začalo už pred dvoma rokmi. A je zabíjanie civilistov chemickými zbraňami viac morálne zvrátené ako ich ostreľovanie, popravy či vyhladovanie na smrť?
Minimálne od masového použitia horčičného plynu v prvej svetovej vojne panuje všeobecná zhoda, že použitie istých zbraní je nemorálnejšie ako použitie iných. Zbrane hromadného ničenia, zvlášť atómové bomby, zaiste spôsobujú viac škody a rýchlejšie ako konvenčná výzbroj. Ale existuje skutočne jasný morálny rozdiel medzi zabitím viac ako stotisíc ľudí v Hirošime jednou atómovou bombou a zabitím ešte väčšieho množstva obyvateľov Tokia zápalnými bombami počas jedinej noci? Bolo nemorálnejšie splynovať Židov ako do nich strieľať guľometom?
Nicholas Kristof nedávno v denníku New York Times argumentoval, že rýchly trest môže presvedčiť sýrskeho prezidenta Bašara Asada, aby prestal používať chemické zbrane a použil „banálnejšie spôsoby masakrovania svojho obyvateľstva“.
Nedáva mi to zmysel. Problémom je jasne masakrovanie, a nie spôsob, a nie metóda, akou k nemu dochádza.
Kde je čiara?
V každom prípade nie je morálne rozhorčenie postačujúci dôvod, prečo ísť do vojny. Mao Ce-tung bol zodpovedný za smrť viac ako štyridsiatich miliónov Číňanov v päťdesiatych a šesťdesiatych rokoch. Nikto so zdravým rozumom nenavrhol, že by vojenská intervencia v Číne bola dobrý nápad. V osemdesiatych rokoch zabil Saddám Husajn plynom stovky tisíc Iráncov a Kurdov. USA ho podporovali.
Takže je to právna téma? Použitie chemických zbraní je skutočne porušením medzinárodných konvencií vrátane Konvencie o chemických zbraniach, ktorú Sýria nikdy nepodpísala, a Ženevského protokolu, ktorého je súčasťou. Takže existujú dobré dôvody, prečo s Asadom zaobchádzať ako s vojnovým zločincom a obžalovať ho pred Medzinárodným trestným súdom (ICC), mimochodom, založeným zmluvou, ktorú Spojené štáty nikdy neratifikovali. Ale obchádzanie Spojených národov a rozpútanie nelegálnej vojny pre potrestanie nelegálneho činu nie je politikou, ktorú možno ľahko obhájiť.
Niekto môže povedať, že „medzinárodné spoločenstvo“ alebo Západ, alebo USA ako hlavná západná mocnosť predsa musí tú čiaru niekde nakresliť. Ako sa môžu zodpovedné vlády jednoducho pozerať inam, keď sú vo vysokých počtoch zabíjaní nevinní ľudia? Tolerovať genocídu je netolerovateľné.
Ale kde presne nakreslíme onú čiaru? Koľko vrážd už tvorí genocídu? Tisíce? Stovky tisíc? Milióny?
Alebo to nie je otázka čísel? Nakoniec, genocída je vec zámeru, zabíjania a perzekúcie ľudí na základe rasy, etnicity alebo vyznania. Technicky môže byť formou genocídy aj zabitie desiatich či dokonca dvoch ľudí na tomto základe.
Ešte horšia vec
Je aj iný spôsob, ako problém posudzovať. Otázka, ktorú si treba položiť pred intervenciu do inej krajiny, znie, či taký postup zlepší situáciu, zachráni životy a urobí svet bezpečnejším. Áno, násilie na občanoch, či už sa proti nim použije plyn, alebo sa do nich strieľa z helikoptéry, je morálna zvrátenosť. Problémom je, ako odpovedať a čo bude fungovať?
Spravodlivosť a morálka s tým nemajú čo do činenia. Podobne ako Medzinárodný trestný súd aj „humanitárna intervencia“ má väčšiu šancu na úspech v prípade slabej krajiny (povedzme v Srbsku, Mali či v Sierra Leone) než tam, kde je zainteresovaná silná mocnosť. Nikto sa nechystá strieľať na Čínu či Rusko s cieľom podpory ľudských práv či medzinárodných vojenských štandardov.
Sýria, ako už poznamenalo veľa ľudí, nie je Líbya alebo Mali. Nie je ani silnou mocnosťou. Ale tamojšia občianska vojna sa už preliala za hranice a pletú sa do nej silnejší Irán, Turecko i Rusko. Jednou z vecí, ktorá by bola ešte horšia ako morálne zvrátenosti, by bol regionálny konflikt.
V žiadnom prípade nie je isté, že by americká intervencia zredukovala riziko širšej vojny. V skutočnosti sa zdá, že istí advokáti intervencie – či už neokonzervatívci, alebo liberálni jastrabi – túžia po opačnom výsledku. Chcú vojnu proti Iránu. A tu je pravdepodobne jasné spojenie v Obamovej mysli medzi červenou čiarou v Sýrii a čiarou, ktorú, možno rovnako nemúdro, nakreslil pre Irán a ktorou je vývoj atómových zbraní.
Obama potrebuje Kongres
Takže čo by mal dosiahnuť americký útok na sýrske ciele, o ktorom Obama už uistil svet, ak ním nemá byť zmena sýrskeho režimu. Útok nezastaví občiansku vojnu. Ale čo len jedna americká strela by z USA spravila jej účastníka a vyprovokovala by ešte viac násilia. Záchrana Obamovej cti za to riziko stojí len ťažko.
To je názor mnohých Sýrčanov, dokonca aj medzi rebelmi. Je to názor väčšiny Európanov. Je to tiež názor väčšiny Američanov.
Je možné, že si to myslí aj sám Obama, čo je dôvod, prečo hrá o čas a prečo sa zúfalo obrátil s prosbou o súhlas na Kongres. Jeho vzťahy s Kongresom nie sú práve najlepšie. Ale teraz ho potrebuje viac ako inokedy – preto, ako hovoria v Amerike, aby mu kryl zadok.
Čítajte ďalšie komentáre:
Smerácki manažéri vedia napnúť hruď len pred kamerami, myslí si Konštantín Čikovský
Čítajte komentár (piano) >>
Prístup ku všetkým komentárom nielen na sme.sk za 3,90 Eur mesačne. Kúpiť teraz
Kto doteraz neľúbil Ľudovú platformu, zamiluje sa teraz, píše Peter Schutz
Čítajte komentár (piano) >>
Prístup ku všetkým komentárom nielen na sme.sk za 3,90 Eur mesačne. Kúpiť teraz
Problém s názvami typu Tešedíkovo či Štúrovo nie je len v tom, že sú prejavom svojvôle. Sú najmä prejavom koloniálnej mentality časti väčšinového národa, myslí si Peter Morvay
Čítajte komentár (piano) >>
Prístup ku všetkým komentárom nielen na sme.sk za 3,90 Eur mesačne. Kúpiť teraz
Autor: Ian Buruma © Project Syndicate
