Píše publicista Juraj Hrabko
Nezmysel, akým je povinné ohlasovanie dlhšieho pobytu v zahraničí, neospravedlňuje ani to, že bol v zákone aj doteraz.
Rokovanie parlamentu po letných prázdninách ukázalo, že ani počas nich sa poslanci vlády jednej strany nič nenaučili, ani nič nezabudli.. Opäť totiž vygumovali množstvo návrhov poslancov pôsobiacich mimo ich strany a pri hlasovaní ich prevalcovali podľa hesla – „terazky“ vládneme my sociálni demokrati.
Medzi odmietnutými návrhmi boli aj dve novely zákona o hlásení pobytu občanov. Je to zaujímavý zákon z viacerých dôvodov, pričom najväčšiu verejnú debatu vyvolala jeho nedávna novela, ktorá zaviedla doslova a do písmena „povinnosť“ občanom nahlásiť pobyt v zahraničí dlhší ako 90 dní.
Minister vnútra Robert Kaliňák vtedy argumentoval aj tým, že táto povinnosť pre občanov už aj tak existuje, že ju chce iba zvýrazniť, keďže predošlá formulácia ju nestanovovala jednoznačne. „Občania často nerozlišujú v právnom predpise, ak je povinnosť ustanovená slovesom bez použitia slova povinný,“ vysvetľoval Kaliňák. Či tým myslel Ivana G. a jeho dvojročné hútanie nad výrazmi vymenuje a vymenúva, priamo nepovedal.
Inými slovami, povinnosť ohlásiť pobyt dlhší ako 90 dní mali občania podľa zákona už pred novelou, ktorá ju pridaním slova „povinný“ iba zvýraznila.
Rovnako to bolo aj s pokutou v sume 33 eur, ktorú už roky rokúce má štát právo vyberať od občanov, ktorí takýto pobyt nenahlásili. Aj keď Kaliňákova novela po vrátení prezidentom napokon schválená nebola, povinnosť občanom nahlásiť takýto pobyt zostala a rovnako aj zostala povinnosť štátu ho za jej nesplnenie sankcionovať.
Lenže po neschválení dvoch návrhov mimovládnych poslancov vydal minister Kaliňák správu, podľa ktorej informácie o tom, že občania sú povinní hlásiť, považuje „za účelové a nepravdivé“, pretože sa odvolávajú na schválený zákon, ktorý prezident nepodpísal, a vrátil ho do parlamentu aj s pripomienkami.
Účelové a nepravdivé však nie je to, že táto povinnosť pre občanov v zákone stále existuje. Faktom je, že ju nezaviedol minister Kaliňák, a ďalším, že ju zo zákona neodstránili ani tí, ktorí mohli a ktorým začala prekážať až potom, ako sa verejnosť na nej začala zabávať a robiť si z ministra žarty.
Čosi podobné argumentu Zsolta Simona, ktorý potom, ako stiahol podpis pod návrh na odvolanie ministra obrany Glváča, argumentoval, že sa kradne aj inde, nielen na ministerstve obrany. Tiež akosi zabudol povedať, že sa tak deje aj za každého ministra.
Neschválením ani jedného návrhu novely zákona o hlásení pobytu občanov predložených mimovládnymi poslancami tak zostala štátu možnosť, aby si vyberal, koho bude za nesplnenie ohlásenia pokutou trestať a koho nie. Čo je pre ľudí tá najhoršia možnosť. Hlavne preto, lebo funkcionárom moci umožňuje konať svojvoľne. A taký zákon je naozaj zlý zákon.
Prečítajte si ďalšie komentáre:
Dôkaz, ktorý by Putina presvedčil o Sýrii, neexistuje, píše Peter Schutz
Čítajte komentár (piano) >>
Prístup ku všetkým komentárom nielen na sme.sk za 3,90 Eur mesačne. Kúpiť teraz
Postup Dobroslava Trnku v kauze Glance House veľmi pripomínal trestný čin. Aj Jaromír Čižnár by mal vysvetľovať, prečo ho polícia s prokuratúrou nenašli, myslí si Lukáš Fila
Čítajte komentár (piano) >>
Prístup ku všetkým komentárom nielen na sme.sk za 3,90 Eur mesačne. Kúpiť teraz
Hnutie Andreja Babiša je na vzostupe, voliči sú nepoučiteľní, píše Peter Morvay
Čítajte komentár (piano) >>
Prístup ku všetkým komentárom nielen na sme.sk za 3,90 Eur mesačne. Kúpiť teraz
