Dôvodom určitej skepsy, s ktorou sme vítali ideu dlhovej brzdy, bol poľský precedens. Takzvaná rozpočtová poistka u suseda vôbec neviedla k úsporám a znižovaniu deficitov, ale k vymýšľaniu trikov, ako účtovne udržať dlh pod hranicou 55 percent HDP.
S touto červenou čiarou bojovala vláda Donalda Tuska najmä dvomi metódami: masívnou privatizáciou a ukrajovaním z dôchodkového sporenia. A keď sa triky minuli, nastúpila hrubá sila. Skvelý liberál Tusk podľa vzoru Orbán znárodnil dlhopisové fondy.
Časť majetku sporiteľov vláda zabrala bez toho, aby ponúkla akúkoľvek kompenzáciu. Nech už poľský ústavný súd, ktorý kauza neminie, rozhodne, ako chce, konfiškácia majetku nemá s právnym štátom a vôbec trhovým hospodárstvom nič spoločné.
O zdravej mysli Orbána sa dá dôvodne pochybovať. Zoštátnenie „a la Tusk“ je však už definitívnou správou, že politici urobia čokoľvek, len aby nemuseli šetriť. Samochvála ministra Rostowského, že „zmeny“ znížia verejný dlh o osem percent HDP, pekne ilustruje, ako skreslene vnímajú vzťah prítomnosti, ktorá je im všetkým, a budúcnosti, ktorú úplne vytesnili z rozhodovania.
Dôchodkové sporenie, do ktorého si prispievali narodení po roku 1949 pätnásť rokov, rozmlátia preto, aby znížili verejný dlh o jednu sedminu (!!). To je v ich očiach veľa, výnos porovnateľný s budúcim nákladom, ktorým je obnovenie záväzku financovať v starobe všetkých penzistov, ktorých vrátili do „štátneho“.
Pokiaľ sa nevrátia rasty minulej dekády, čo je veľmi pravdepodobné, o rok, najneskôr tri je verejný dlh Poľska späť tam, kde dnes. Presne tak ako v Maďarsku, o ktorom sme po znárodnení písali, že keby Orbán vložil celé tri bilióny forintov, čo ukradol, do zníženia štátneho dlhu, tak ten klesne asi o desať percent HDP.
Teraz, po tom, čo na umorenie dlhu dal asi polovicu z lupu a druhú prepil, realitou je, že štátny dlh Maďarska pred znárodnením (2010) a dnes je navlas ten istý – 79 percent HDP. Úchvatné. Drobný rozdiel, akurát je balvan v objeme troch biliónov forintov, ktorý pre väčšiu slávu Orbána majú na nohe budúce maďarské vlády. (Mýli sa Vladimír Baláž, podľa ktorého mal Orbán na výber iba bankrot alebo znárodnenie. Nie. Existoval aj program MMF, v ktorom odmietol pokračovať.)
V tejto visegradskej scenérii, z ktorej sa nesmie vynechať ani predvolebný sľub ČSSD, že „Kalouskov“ druhý pilier zruší, by sa rovnalo zázraku, keby sa Fico ešte raz „nevrátil“ k dôchodkovému sporeniu. Tých asi päť a pol miliardy eur, ktoré sa dajú jednoducho vziať a vyhnúť sa šetreniu, je obrovské lákadlo v situácii, keď nad hranicou 57 percent mu hrozí – horribile dictu!! – pripraviť rozpočet bez deficitu.
No toto? Viete si predstaviť niečo také neskutočné, fantazmagorické, iracionálne, z iného sveta, ako vyrovnaný rozpočet? Čuduje sa niekto, ak tlačový orgán ústredného výboru strany Smer-sociálna demokracia už vypúšťa sondy, akože „tohto roku vláda o obmedzení druhého piliera neuvažuje“?
Prečítajte si aj ďalšie komentáre:
Amerika je na smiech, myslí si Tomáš Gális
Čítajte komentár (piano) >>
Prístup ku všetkým komentárom nielen na sme.sk za 3,90 Eur mesačne. Kúpiť teraz
Slovenskí sporitelia majú dvojnásobnú smolu, píše Peter Schutz
Čítajte komentár (piano) >>
Prístup ku všetkým komentárom nielen na sme.sk za 3,90 Eur mesačne. Kúpiť teraz
Aspoň jednu nehoráznosť súd zatrhol, píše Lukáš Fila
Čítajte komentár (piano) >>
Prístup ku všetkým komentárom nielen na sme.sk za 3,90 Eur mesačne. Kúpiť teraz
