Píše básnik a publicista Marián Hatala
Prečo sa sociálni demokrati zo Smeru vydávajú za povestne tichú voš pod chrastou, keď sa zamestnancom ÚPN stane Ján Bobák, ľudácky historik, ktorý spochybňuje SNP, tvrdiac, že Tiso „ako prezident obstál“?
Reprezentatívne vyhlásenia našich najvyšších ústavných činiteľov majú krátky život. Len čo pominie slávnostnosť chvíle, počas ktorej zazneli, mimo protokolu začnú pôsobiť ako ordinárne vytieranie sluchu i zneužívanie faktu, že minulosť je zväčša nejasná a vedomie širších súvislostí hmlisté.
Predseda Národnej rady Pavol Paška po nedávnom stretnutí s predsedom Štátnej dumy Ruskej federácie S. J. Naryškinom informoval médiá, že reč bola aj o „snahách deformovať u nás históriu“, no on hosťa ubezpečil, že „v Rusku nemusia mať obavy o strate pamäti na Slovensku“.
Naryškin tak vysoko nastavenú latku patetickosti ani nemohol podliezť, a tak kontroval rovnakou kartou: „Vysoko hodnotíme aj pozície slovenského vedenia v hodnotení dejín druhej svetovej vojny. Musíme spolu bojovať za historickú pravdu.“
Pravda v prerieknutiach
Okrem historickej pravdy však existuje aj pravda straníckych voluntaristov, hrajúcich hru, ktorá u nás zaberá. Najprv sa vysloví niečo primitívne antisemitské či „len“ bezmedzne hlúpe. Ak to vyvolá nesúhlasné reakcie v spoločnosti, autori hrubozrnností „sa ospravedlnia“ po slovensky čiže povedia, že išlo o „neformálnu súkromnú debatu“, ktorá „nebola určená verejnosti“. Ústredie materskej strany sa vzápätí „jednoznačne dištancuje“ od ich vyjadrení a dodá, že je „proti akýmkoľvek výrokom založeným na odlišnom rasovom, etnickom, národnom či sociálnom zmýšľaní“. Ba krajská či miestna organizácia partaje sebareflexívne zváži disciplinárny trest.
Takýto osvedčený scenár sa odvíjal aj v prípade nominanta Smeru, primátora Krupiny Radoslava Vazana, keď nad článkom o Františkovi Krieglovi, jedinom členovi československej delegácie, ktorý v roku 1968 nepodpísal moskovské protokoly, urážlivo bľabotal o „hrdinských, zvelebovaných Židoch a obrezaných parťákoch“.
