Píše Joseph E. Stiglitz.
Autor je nositeľom Nobelovej ceny za ekonómiu
a profesorom Kolumbijskej univerzity
Chudobné krajiny sú pri vyjednávaní s veľkými nadnárodnými veriteľmi v obrovskej nevýhode.
Nedávne rozhodnutie odvolacieho súdu Spojených štátov hrozí obrátiť globálne trhy suverénnych dlhov hore nohami. Dokonca môže viesť k tomu, že USA sa prestanú považovať za vhodné miesto na emisiu suverénneho dlhu. Prinajmenšom znemožňuje akékoľvek reštrukturalizácie dlhu na základe štandardných dlžobných zmlúv. Zároveň bol postavený na hlavu základný princíp moderného kapitalizmu – totiž keď dlžník nedokáže zaplatiť veriteľovi, je potrebný nový začiatok.
Problém sa začal pred dvanástimi rokmi , keď Argentína nemala inú možnosť než devalvovať menu a vyhlásiť, že nie je schopná splatiť svoj dlh. V nasledujúcich rokoch až do vypuknutia krízy dosahoval ročný rast HDP Argentíny 8 percent a viac.
Z tohto odrazu od dna ťažili aj bývalí veritelia. Argentína totiž vykonala novátorský krok: vymenila starý dlh za nový a pridala k tomu dlhopis indexovaný HDP. Čím rýchlejšie teda Argentína rástla, tým viac platila bývalým veriteľom. Obe skupiny si želali rast.
