Úročenie vkladov v bankách nie je žiadna sláva. Počas krízových rokov padalo voľným pádom až na dnešné jednodve percentá ročne. So zlatom to zas bolo naopak – jeho cena od vypuknutia krízy v roku 2008 vzrástla o viac ako 70 percent. Prečo banky úročili vklady tak nízko, keď cena zlata rástla?
Nik sa nad týmto faktom nepozastavuje. Správne a logicky. Banky totiž do zlata naše vklady neinvestujú. Nedovoľuje im to logika ich podnikania ani ich regulácia. Úročenie v bankách sa preto neodvíja od ceny zlata, ale od úplne iných faktorov – napríklad sadzieb ECB, stavu likvidity či obchodnej politiky banky.
V druhom pilieri je situácia odlišná. Tam sa výnosy porovnávajú hlava-nehlava - je v zásade jedno kto, ako a proti čomu. Inštitút finančnej politiky (IFP) najnovšie porovnal výnosy oproti benchmarkom. A vyšlo mu, že dôchodkové fondy zaostávajú za potenciálom. Najprv pár slov k pojmológii a následne k samotnej zmysluplnosti takejto analýzy.
