Skúste si to predstaviť. Je rok 1994, máte zapnutú RTL a končí sa film, ktorý zmenil váš život - práve ste sa stali fanúšikmi talianskych hororov zo 70. rokov.
Ešte pred pár rokmi by sa vaša záľuba prejavovala lovením nočných repríz na nemeckých satelitných staniciach a neskôr prezeraním vášho albumu s výstrižkami z prvých filmových časopisov. Teraz však všade vznikli videopožičovne a vy môžete filmy aspoň donekonečna pozerať (a po malej úprave VHS kazety aj kopírovať. Teraz si to už môžeme povedať otvorene).
Nepoznáte nikoho iného, kto by mal staré talianske horory rád, dokonca ani na vedľajšom sídlisku. Vaša záľuba je trochu samotárska a kamaráti sa vás v skutočnosti boja.
Ako by to bolo v roku 2004?
