Píše lekár a vedec Peter Celec
Neviem, či to v Kocúrkove menom Slovensko možno povedať nahlas, ale verejné obstarávanie v akademickom prostredí (a pochybujem, že to je inak mimo univerzít) je len „akože“.
Univerzita sa tvári, že vypisuje akože úplne transparentnú súťaž, firmy akože súťažia, kontrolóri na ministerstvách sa tvária, že tomu celému rozumejú – väčšinou ani netušia, čo to kupujeme, v prípade námietok sa tvária, že nad nimi uvažujú, a všetci sa akože tvárime, že to všetko je čisté a mimoriadne efektívne.
No, ale nie je.
Jeden za cenu dvoch
Príklad: chcel som kúpiť flipchart – takú tú tabuľu s papiermi na písanie. Nedávno bol na univerzite vysúťažený dodávateľ na kancelárske potreby a naozaj ponúka flipchart za 108 eur.
No, lenže keďže žijem aj v reálnom svete, tak som pri nákupoch videl, že inde možno kúpiť rovnaký flipchart za 49 eur.
Ako je to možné? No, jednoducho, Tesco, Metro ani iné reťazce, kde by nakúpil asi každý, sa do žiadneho univerzitného verejného obstarávania neprihlásia. Vzhľadom na ich obraty a potreby univerzity, niet sa čo čudovať.
Výsledok teda je, že flipchart bez problémov môžem kúpiť, ale za cenu dvoch.
