Opozičnej kritike fiškálnej (anti)politiky vlády nechýba opodstatnenosť. O to väčšmi konkrétnosť a občas aj serióznosť. V medzivolebnom období by pritom z Mikloša, Štefanca či Sulíka vôbec neubudlo, keby sa menej sústredili na osobu (stranu), ktorá je zodpovedná za vykoľajené hospodárstvo, a podstatne viac na to, čo by oni robili, keby vládli.
Niežeby bol Fico zodpovedný málo. Ak však Mikloš hovorí, že na jeho mieste by nezvyšoval priame dane, nezhoršoval Zákonník práce, zlepšoval podnikateľské prostredie, zvyšoval efektívnosť verejných výdavkov a šetril, no tak akoby nepovedal nič. Stále nepočuť, ako by napríklad on v tejto chvíli tu a teraz zacvičil s dlhom tak, aby sa neprehupol cez červené čiary 57, respektíve 60 percent HDP.
