Píše Michal Hudec,
energetický analytik, energy analytics, s.r.o.
Zmena štruktúry Slovenského plynárenského priemyslu, na ktorej sa dohodol štát s českým spoluvlastníkom EPH, vyvolala búrlivú diskusiu. Pozrime sa však na vec širšie a skúsme si načrtnúť odpoveď na otázku, čo to znamená pre trh s plynom na Slovensku ako taký.
Na úvod, i keď premiér tvrdí, že EPH nič nepredáva a štát nič nekupuje, ide o obchod. Hoci za nadobudnutie stopercentného podielu v obchodníkovi SPP štát nezaplatí ani cent v hotovosti alebo bankovým prevodom, zmeny štruktúry majú svoju cenu. Je ňou prevzatie časti dlhu, konkrétne zaúčtovanie 120 miliónov eur straty na vrub obchodníka SPP, ktorý sa má stať štátnym. Dlh terajšieho SPP nad hodnotu 120 miliónov eur sa rozdelí medzi jednotlivé dcérske spoločnosti ako napríklad Eustream, SPP distribúcia, Nafta či Pozagas.
Ticho o závažnej otázke
Pri téme strát z dodávok plynu domácnostiam sa však dostávame k inej otázke: ako môže byť táto cenovo regulovaná činnosť stratová? Paradoxne táto otázka v súčasnej diskusii takmer vôbec nezaznieva.
