Vysvetlenie predsedu Pašku v rádiu, prečo ovečky Smeru opustili rokovaciu sálu, pred ktorou ležal návrh na vyslovenie nedôvery hlave vlády a Smeru, malo – ako inak – svoje neopakovateľné čaro. Tak ako všetko, s čím sa veľduch z hradného vrchu obracia k národu.
To, čo nadvihlo 83 zadkov, aby si to ako jeden muž namierili k východu a odkráčali do bratislavskej noci, bol „konfrontačný a urážlivý tón“ Lipšicovho vystúpenia. V poriadku. Pripusťme, že fakt (my vieme, že tára, ale videli ste už ústavného činiteľa klamať?), že jemnosťpáni a jemnosťpanie nemohli zniesť Lipšicov slovník, však má svoju prehistóriu. Nie včerajšiu ani predvčerajšiu, ale dávnu, od ktorej vedie stopa až po dnešnú politickú kultúru.
