Píše Zsolt Gál. Pôsobí na Katedre politológie UK a
je poradcom predsedu poslaneckého klubu Most-Híd
Predstavme si na chvíľu, že sa blížia parlamentné voľby. Preferencie Smeru nevyzerajú najlepšie, ekonomika stagnuje, zamestnanosť a reálne mzdy sa nezvyšujú. V predvolebnom boji preto vytiahne posledný tromf: dvadsaťpercentné zníženie cien plynu pre domácnosti. V Maďarsku sa to už deje.
Riziká, ktoré súvisia s reorganizáciou SPP a úplným zoštátnením jeho „matky“, boli v posledných dňoch podrobne prediskutované.
Úplné znárodnenie strát v segmente domácností, politické nominácie a obslúženie niektorých podnikov blízkych vládnej strane lacnejším plynom, politicky motivované (korupčné a klientelistické) nakupovanie všetkého pre novú firmu štátu, ako aj drastické zadlženie celej skupiny s cieľom vyplácať dividendy (pre štát aj súkromných majiteľov) výrazne nad rámec dosiahnutých ziskov – to všetko bolo rozoberané.
Existuje však ďalší, nemenej závažný dôvod na obavy. Zúfalá snaha vlády udržať si moc môže vyústiť pred voľbami do kupovania hlasov formou drastického znižovania cien plynu. Teda nielen garantovania toho, že ceny nebudú rásť (sľubované Ficom), ale výrazného znižovania bez ohľadu na dôsledky podľa princípu „po nás potopa“.
