Ešte pred týždňom prisahala slovinská vláda, že bankovú krízu má pod kontrolou a nič k šťastiu nepotrebuje. Skutočnosť, že práve včera sa z Ľubľany rozniesla informácia o azda až 15 miliardách, ktoré chcú pýtať, je takto najpríznačnejšou ilustráciou, že voľby v Nemecku boli referenčným bodom pre dianie v Európe.
Odtabuizuje sa teraz veru aj tretí bailout Grécku, limity bankovej únie a veľa iného. Spokojnosť, s akou výrazné víťazstvo CDU/CSU kvitovali celý sever aj spoločná mena, ktorá sa po oznámení výsledkov spevnila, pramení z poznania, že východiská z krízy dlhov, bánk a eura, a teda aj budúca podoba Európy, zostávajú v rukách, v ktorých boli doteraz.
Ak aj Merkelová nestelesňuje vysokú kompetenciu, tak aspoň konzíliu poradcov načúvajúcu dušu, ktorá napokon vždy urobí práve toľký krok dozadu, aby odohnala hrozbu kolapsu celého systému. Pričom keď trhy práve nevystrájajú, diktuje ako najsilnejší hráč pevnou rukou tempo i podmienky.
Kompromisy aj roztržky môže brať na seba odteraz Merkelová s vedomím obnovenej a vyššej legitimity. To, že voliči vyslovili dôveru jej manažmentu krízy, môže prenášať nielen hory, ale azda aj eurovaly. Úplne iná vec je, ako ovplyvní budúcnosť fakt, že v konflikte s nemeckou väčšinou (školou?) sa ocitol široký hlavný prúd ekonómov na čele s MMF, Bernankem (a Obamom). Teda elity, ktoré „liečbe Angelou“ neveria a tvrdia, že z krízy sa nedá preškrtať, a spasiť Európu a svet môže jedine rast.
Otázku, ako sa dá rásť s dlhom napríklad 120 percent HDP, čo je taký stredomorský priemer, radšej neriešme. S presahom do politiky však je, že posilnený mandát Merkelovej udeľuje tomuto fundamentálnemu sporu súčasnosti novú, a možno poriadne divokú rotáciu. Napríklad hneď to Slovinsko či tretí bailout pre Grécko.
Čo ak sa trojka, kde MMF je v čoraz napätejšom vzťahu s Úniou – rozumej Nemeckom čiže Merkelovou – na podmienkach nedohodnú?
Druhá frontová línia, na ktorej môže hlas nemeckých voličov spustiť kohútik („friendly fire“, chcelo by sa zvolať), je architektúra štruktúr Európy. Merkelová ako „Kohlovo dievča“ je stále veľmi „proeurópska“.
Súčasne je však už predstaviteľkou tej generácie Nemcov, ktorá na rozdiel od predchádzajúcej nevníma „európanstvo“ akosi bezvýhradne ako národný údel, obranu a útočisko Nemcov samých pred sebou po nacistickej katastrofe. Prijíma euro ako politický projekt čiže je zmierená s tým, že ak sa má nezmyselne široká a hospodársky diferencovaná menová únia udržať, Nemecko (sever) ju musí sponzorovať. Merkelová – a tu je rozdiel oproti Kohlovi a spol. – „iba“ požaduje, aby fiškálny pakt a ďalšie integračné stupne, čo majú nasledovať, stáli ako quid pro quo za nemecké finančné garancie a hotovosť.
Obnovenú podporu nemeckej spoločnosti, ktorej časť je už v otvorenej revolte voči eurozóne, má minimálne v tom, že buď niečo za niečo, alebo ak nie, tak bum.
Prečítajte si aj ďalšie komentáre:
Poslankyne išli nakupovať do Petrohradu, píše Peter Morvay
Čítajte komentár (piano) >>
Prístup ku všetkým komentárom nielen na sme.sk za 3,90 Eur mesačne. Kúpiť teraz
Jahnátkov záujem o blízkych je neprekonateľný, píše Lukáš Fila
Čítajte komentár (piano) >>
Prístup ku všetkým komentárom nielen na sme.sk za 3,90 Eur mesačne. Kúpiť teraz
Kde bola opozícia, keď nad SPP hrmelo? pýta sa Peter Schutz
Čítajte komentár (piano) >>
Prístup ku všetkým komentárom nielen na sme.sk za 3,90 Eur mesačne. Kúpiť teraz
