Sklony k poučovaniu som mal vždy, k vyučovaniu nikdy. Napriek tomu ma pred dvomi rokmi zavolali prednášať tu v NYC na Juilliard School o filmovej hudbe a odvtedy ešte aj na dve konferencie na Slovensku. Na jednej si nemysleli, že moja angličtina je dostatočne kvalitná a druhej som sa zúčastnil, lebo všetko okolo nej malo dobrý "feel" a neovyklým spôsobom fungovalo. Volala sa Honest Conference.
Myslím, že som nikdy nezažil na Slovensku podujatie, ktoré by si do názvu dalo prídavné meno "poctivý". V rámci toho, čo sa v posledných rokoch na Slovensku deje a čo sociálne, politické a hospodárske elity predvádzajú ako vzorku správania, si dokonca myslím, že to prídavné meno stratilo dôvod k existencii. Možno v nejakých historických štúdiách.
Keď som chodil do školy, ba ani dosť veľa rokov potom som netušil, čo všetko bude obsahovať môj profesionálny život vo svojom štvrtom desaťročí. Tri desaťročia som prežil robiac to isté - skladal som, aranžoval, dirigoval a hral na klavíri. (Písanie do novín považujem stále len za hobby).
Príchodom Internetu sa veci začali rýchlo meniť a hudobný biznis musel čeliť situáciám, v ktorých nikdy nebol. A hudobníci s ním. Mal som trošku šťastie, že som vďaka Jarovi Filipovi bol s počítačmi a Internetom od samého začiatku a do Sinclair Spectrum som si písal v Basicu software sám. Ale aj tak mi moji učitelia nepovedali, že jedného dňa budem noty rozpisovať počítačom, robiť si webstránky a zmierovať sa s tým, že je 50 000 stránok, kde si ľudia môžu ilegálne stiahnuť moje CD. Pred 10 rokmi som netušil, že k napísanej symfonickej skladbe Slovenské tance budem vyrábať tričká a topánky, ktoré si sám navrhnem, natáčať videá, zháňať grafikov, písať blogy, zhromaždovať elektronických priaznivcov a podporovateľov a robiť fundraising, networking, tweeting, brainstorming, brand developing, updatovať statusy a iné veci, o ktorých sa Stravinskému alebo Figušovi-Bystrému ani nesnívalo.
Marketing a tenisky
A tak som sa asi dostal aj na konferenciu, ktorá bola o marketingu 21. storočia. Bol som tam trošku exotický, lebo som bol starší ako rodičia väčšiny zúčastnených. Samozrejme, moja prezentácia bola trošku amatérska oproti profesionálne vyrobeným, ale mal som tenisky, ktoré som si sám navrhol a výhodu, že ma dosť ľudí v obecenstve poznalo, lebo som hral u Markoviča na klavíri. (Mimochodom, tenisky, o ktoré bol značný záujem, budú naozaj o pár dní na predaj na našej webstránke, zatiaľ si môžete pozrieť katalóg)
[tenisky a tenisky a tenisky]
Na večeri pred konferenciou pri mne sedela z pravej strany Venetia z Airbnb a z ľavej strany Diego zo Spotify. Naproti sedela Karyn, ktorá financovala Kickstarter pri štarte. Počas večere mi v priebehu jednej minúty mi došiel mail z Airbnb, že mi posielajú peniaze, keďže som ich prostredníctvom prenajal počas konferencie môj byt v NYC a mail zo Spotify, že mi posielajú tantiémy. Tak som sa Venetii poďakoval a Diegovi nie, lebo tantiémy boli presne jeden cent. Ale Diego mi sľúbil rôzne dobré veci za môj sľub, že mu na druhý deň na konferencii nebudem klásť otázky o tom, ako vyplácajú umelcov. A s Karyn sme sa takmer dohodli, že ju na budúci rok zosobášim, keďže som reverend. Super networking.
[zľava: syn Adam, ktorý už teraz vie o internetovom marketingu viacej než ja budem kedykoľvek, Diego, Karyn, Venetia, ja. Všetci s autorom podpísanými Rubikovými kockami. Jediný starší účastník než ja ;-)]
To sa dá!
Konferenciu organizovala tá istá skupina mladých , ktorá slovenským vládnym organizáciám dokázala, že ich webstránky sa dajú urobiť lepšie, rýchlejšie a oveľa lacnejšie, totiž, bez tunela. Vládne organizácie sa ich najprv snažili podplatiť, potom pohroziť a potom si uvedomili, že aj keď sa to zverejní, tak je to úplne jedno, pretože im nikto nič nielen nemôže, ale dokonca ani nechce urobiť. Mladí sú už len trošku optimistickí a z Hríbovej relácie o tom, prečo treba zostať na Slovensku, mali dosť srandu. Ale konferenciu urobili dobrú, v príjemnom prostredí, okrem toho, že bola, napriek predpovedi počasia, dosť zima. Mal som sa čím inšpirovať a predpokladám, že aj ostatní účastníci. Škoda len, že za súčasných podmienok s tým spomínaným prídavným menom nemajú takmer žiadne šance.
[3 Honest Guides - dokonca zároveň 3 hudobníčky a z toho 2 skladateľky. Zriedkavá hustota výskytu skladateľstva.]
Mali sme my ostať pekne pod tými hnusnými Maďarmi alebo Čechmi, lebo keď sme vtedy klamali, podvádzali, podplácali a kradli, tak sme to robili im. Ale teraz to robíme sami sebe a ešte je nám to aj jedno. Zase s nami vybabrali!
