Píše Peter Singer, profesor bioetiky na Princetonskej univerzite
Je pre chudobných dôležitejší liek proti chorobám alebo prístup k internetu? Vďaka tomu druhému si ľahšie zadovážia to prvé.
Pred päťdesiatimi rokmi sníval Martin Luther King o Amerike, ktorá jedného dňa splní svoj sľub o rovnosti pre všetkých občanov, čiernych aj bielych. Dnes má sen aj zakladateľ Facebooku Mark Zuckerberg: chce poskytnúť prístup k internetu piatim miliardám ľudí, ktorí ho zatiaľ nemajú.
Zuckerbergova vízia môže znieť ako sebecká snaha získať ďalších používateľov Facebooku. Svet však v súčasnosti čelí čoraz hlbšiemu technologickému rozkolu, ktorého vplyvy na rovnosť, slobodu a právo usilovať sa o šťastie nie sú o nič menej závažné ako v prípade rasového rozkolu, proti ktorému kázal King.
Viac ako dve miliardy ľudí na celom svete žijú v digitálnej ére. Majú prístup k obrovskej studni informácií, môžu s malými alebo nulovými nákladmi komunikovať s priateľmi a príbuznými, môžu sa spájať s inými ľuďmi a spolupracovať s nimi novými spôsobmi. Zvyšných päť miliárd ľudí stále väzí v papierovej ére, v ktorej vyrástla moja generácia.
