V krajine, kde vraj premiér vlastnou hlavou obchodoval s miestami na kandidátke do parlamentu a flekmi vo verejnej správe, kde minister pôdohospodárstva bez hanby zamestná polovicu rodiny a kde Gorila opísala obsadzovanie funkcií oligarchami, nemôžu nikoho prekvapiť politické nominácie v regiónoch. Naopak, bolo by šokom, keby práve tu nefungoval klientelizmus a rodinkárstvo.
No priznajme, že môžu byť aj ľudia, ktorým prekáža očividný rozpor medzi tým, čo vyžaduje zákon a o čom hovoria stranícke špičky (nestranné konkurzy), a výpoveďami radových župných politikov, ktoré podporuje pohľad na politické pozadie funkcionárov (všadeprítomné stranícke nominácie). Čo by sa malo stať, aby sa odstránil tento konflikt medzi tým, čo sa v župách má diať a tým, čo sa tam naozaj deje?
