Viac ako tisícstranové dielo Adolfa Petra Zátureckého je niečo ako offline webová pavučina, popretkávaná odkazmi do seba, pooznačovaná slovami podľa kontextu a zaradenia.
Môžete uznávať Tima Bernersa-Leeho za to, že vymyslel „www“ a Larryho Pagea a Sergeyho Brinna za to, že prišli s Googlom. Môj najväčší technologický hrdina sa však narodil v roku 1826 a svietil petrolejkou.
Poznáte Adolfa Petra Zátureckého?
Bol to obyčajný učiteľ a bol by ním aj zostal, keby veľkú časť svojho života nepracoval na pre mňa jednom z najneuveriteľnejších diel: kompletne zozbieraných slovenských prísloviach a porekadlách.
Vyše dvanásťtisíc kusov zozbieraných, roztriedených a zaradených! Tridsať rokov práce a viac ako tisíc strán textu.
Čo je na nich zaujímavé okrem toho, že v nich nájdete niektoré z najúžasnejších replík našich babiek ako „prikrčiť sa, neposrať sa“ alebo „nerastie tráva pre jedného koňa“?
Po prvé, že sa vôbec dá urobiť niečo také rozsiahle bez počítača, a po druhé, že v tom, ako to Záturecký spravil, úplne napodobnil veci, ktoré poznáme dnes v časoch internetu.
Dielo ako pre web
Napríklad, poznáte tagy pri instagramovských fotkách alebo hashtagy pri twitterovských postoch? Zátureckého dielo ich pozná tiež!
