Literárium / Eugen Gindl
Breh Rimavy poniže Hnúšte (1810) a kráter Littrow na Mesiaci (1972). Dve lokality, dva dátumy, vymedzujúce sled pozoruhodných súvislostí, ktoré pospriadala náhoda. V roku 1810 založil Ján Feješ a vzdelanci z okolia Učenú spoločnosť malohontskú. Pri tejto príležitosti vraj zavítali do Hnúšte aj známi francúzski vzduchoplavci: jeden z bratov Montgolfiérovcov a Blanchard. Aspoň podľa tradovanej historky, ktorú mi svojho času vyrozprával „ezermešter“ Vlado Hochel z Revúcej. Keby sa pritom potuteľne nevyškieral, aj by som mu to uveril. Čo sa vtedy naozaj stalo?
Evanjelický farár z Hnúšte Ján Koríšek napísal pri príležitosti osláv báseň. V básni okrem iného opisuje aj návštevu oboch Francúzov, ktorí do Hnúšte prileteli na montgolfiére. Na balóne, v ktorom sa ľudia (v roku 1783) po prvýkrát vzniesli nad Parížom do atmosféry (výška: 1850 m). Odvážneho farára pozvali na vyhliadkový let (na Mesiac). Sci-fi básničku si vypočulo a odpísalo viacero vzdelancov. Medzi nimi i kňaz Samuel Reuss z Revúcej.
Samuel Reuss bol gemerský polyhistor. Venoval sa filozofii, prírodným vedám, archeológii, histórii, etnografii, ľudovej slovesnosti. Mal štyroch synov: Ľudovíta, Júlia, Adolfa a Gustáva. Každý z nich bol čímsi výnimočný.
Najmladší Gustáv však tvorí ďalšie ohnivko nášho príbehu. Stal sa lekárom. Počas štúdia medicíny vo Viedni navštevoval aj prednášky slávneho astronóma Johanna Josepha Littrowa. (Podľa Reussa mal aj slovenských predkov). Jeho kniha Zázraky nebies je klasickým dielom popularizácie vedy. Gustáva Reussa astronómia uchvátila. Rozhodol sa spopularizovať modernú astronómiu aj na Slovensku. Reussova Hviezdoveda alebo život Krutohlava je unikátne dielo. Krutohlavove expedície (balónom na Mesiac; neskôr na lodi ťahanej parným šarkanom po slnečnej sústave) vnímame dnes nielen ako vydarenú popularizáciu astronómie, ale aj za prvé slovenské science-fiction. Krutohlava písal v roku 1856. Jules Verne svoje romány Cesta na Mesiac a Na kométe napísal až po Reussovej smrti (1861).
Gustáva Reussa okrem Littrowa a Koríška inšpiroval podistým aj barón Münchausen (alias barón Prášil), ktorého historky (i cesta na Mesiac) však nemajú so sci-fi veľa spoločného. Rukopis Krutohlava, žiaľ, vyšiel až v roku 1984 (vydavateľstvo Tatran), dvanásť rokov po tom, ako v mesačnom kráteri Littrow pristála loď Apollo 17 s dvomi astronautmi. Jedným z nich bol veliteľ lode Eugene Cernan, ktorého otec sa narodil na Kysuciach. Cernan spolu s geológom Smittom preskúmali pomocou „lunárneho auta“ dno krátera v dĺžke 37 kilometrov. Obaja sú zatiaľ poslednými pozemšťanmi, ktorí v mesačnom prachu zanechali stopy. A z diaľky 400 000 kilometrov videli na oblohe Zem. Modrú, živú planétu, ktorá sa zmestila medzi palec a ukazovák ľudskej ruky.
