Utajené konkurzy na ministerstvách pôsobia na prvý pohľad tak nezmyselne, až má človek chuť predsa len za nimi hľadať nejaké opodstatnenie.
Tak skúsme.
Podľa zákona o štátnej službe, ktorý Smer presadil v roku 2009, možno vedúceho zamestnanca prijať buď vonkajším výberovým konaním, ktoré sa oznamuje v médiách či na webe, alebo vnútorným, o ktorom vedia len zamestnanci.
Samotný zákon nestanovuje žiadne kritérium, kedy sa má ktorý typ použiť, čiže tu žiadne vysvetlenie nenájdeme.
Oveľa lepšie to nie je ani v dôvodovej správe, kde sa len konštatuje, že „voľba spôsobu realizácie výberového konania je v kompetencii služobného úradu“.
Aké boli nevýhody toho, keď bolo treba všetky konkurzy vyhlásiť? Ako si vybrať vhodnú metódu výberu, aby to nebolo len na svojvôli?
