Píše Ladislav Kováč, kognitívny biológ a bývalý minister školstva
„Posledné veci človeka“ boli skoro výlučnou doménou výkladu kňazov a teológov. Ale odpovede nám ponúkajú aj filozofi, lekári, sociológovia, politici, právnici. Eutanázia, „dobrá smrť“, je dnes predmetom úvah vzdelancov vo svete, a to zároveň s polemikami či a ako kontrolovať pôrodnosť a o tom, v ktorom okamihu embryonálneho vývinu sa začína živá bytosť. Hlasy biológov by mali dominovať v týchto diskusiách.
Belgický biológ Christian de Duve, nositeľ Nobelovej ceny za biochémiu, prispel do nich fundamentálne 4. mája 2013. Nie rečami, ale činom. 95-ročný telesne postihnutý muž – ale mentálne mladícky, do posledného okamihu aj vedecky výkonný – využil belgický zákon o eutanázii a zvolil si dobrovoľný odchod. Jeho dcéra, prítomná pri smrteľnom lôžku, povedala novinárom, že „odišiel s úsmevom“, ba aj odmietol pilulku proti úzkosti pred tým, ako usmrcujúca injekcia ukončila jeho život.
