Píše Marián Hatala, básnik a prekladateľ
Spisovateľ a spoločnosť je téma prastará a býva súčasťou úvahy o význame umenia a jeho mieste v živote ľudského spoločenstva. Umenie totiž nemožno vytesniť z politických, spoločenských a ekonomických vzťahov. Akokoľvek pritakávame trivializácii naokolo a snahe urobiť z umenia médium zábavy. Akokoľvek nás hypnotizujú sériovo vyrábané prostoduchosti až stupidity a veľkozber informácií a faktov a jedno použitie.
Vari najviac prehliadaným druhom literatúry je tá „spoločensky angažovaná“. Ani nie preto, že ono slovné spojenie, komunistickými mocipánmi pred Novembrom ´89 znásilnené a privlastnené, vyjadrovalo lojalitu k režimu i službičkovanie prihrbených tvorcov a stále znie hanlivo. Skôr preto, že postoj umelca – občana sa spája so samými záväzkami v nepohodlí. Hoci global village denne prináša omnoho väčšie hrozby: autoritárske uplatňovanie politickej moci, krízu ideí a hodnôt, rasizmus, nacionalizmus, náboženský fanatizmus…
