Nikomu nemožno vyčítať, že sa snaží o lepší život, tobôž nie, že sa snaží zachrániť si život. Nemožno to vyčítať ani utečencom z Afriky či Blízkeho východu, ktorí riskujú čokoľvek vrátane toho života, aby sa dostali do Európy.
Rovnako, ako to nebolo možné vyčítať ani Írom, Talianom, Židom či Slovákom, ktorí v 19. a 20. storočí tiež veľa riskovali, aby sa z domácej biedy a beznádeje dostali do Ameriky.
Mali právo sa o to snažiť, aj keď tam boli tiež často obviňovaní, že berú miestnym prácu, okrem svojej pracovitosti či vynaliezavosti so sebou naozaj prinášali aj kultúrne spory a nepomohli vždy len americkej ekonomike, kultúre a kuchyni, ale aj rozvoju organizovaného zločinu.
