ať doma. Skutočne je totiž smiešne, že guľatina odchádzajúca zo Slovenska sa vracia ako drahý sofistikovaný výrobok v podobe nábytku. V ponuke kvalitného nábytku - napriek existencii slovenského - je značná prevaha dovozu. V tomto smere teda spracovatelia dreva majú pravdu.
Lesníci však poukazujú na to, že Golian patrí aj k tej skupine, ktorá drevo kupuje napríklad od štátnych Lesov, len zaň neplatí. Dve firmy, v ktorých Golian figuroval alebo figuruje ako spoluvlastník a ktoré nedávno nahlas označil generálny riaditeľ štátneho podniku Lesy Blažej Možucha, sú totiž skutočne dlžníkmi. Golian teda nesie za dlh diel zodpovednosti.
Minulý týždeň sme sa dozvedeli, že niekoľkomiliónový dlh voči Sociálnej poisťovni už uhradil. Bežný daňový poplatník a občan len krúti hlavou - veď keby neplatil odvody on, tak by to jeho rodinným rozpočtom parádne otriaslo. Niekto však môže kumulovať dlhy. To je zlá správa pred vymenovaním do významnej funkcie.
Lenže lesníci by asi z neplatiča do poisťovne nemali strach a medzi ich dlžníkmi ani nie je Golian ten najväčší. Suma 11,2 milióny štátne Lesy nepoloží už len preto, že sú štátne. Lesníci majú obavy z niečoho iného. Stojaté vody v lesníctve sú akýmsi status quo, ktoré sa hoci aj pričinením Goliana môže zmeniť. Iné pravidlá hry by mohli zabezpečiť nielen želateľný vplyv spracovateľov na prvovýrobcov (na Západe v hospodárení vidieka bežný trend), ale aj vplyv neželateľný. Napríklad na ceny prvovýrobcov. To je pre spracovateľov veľké lákadlo.
