Píše Karel Hirmann,
člen Správnej rady Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku
Blížiaci sa novembrový summit vo Vilniuse, na ktorom by sa mali podpísať asociačné dohody Európskej únie s Ukrajinou alebo Moldavskom, vyostrujú vzťahy medzi zainteresovanými stranami a Ruskom.
Brusel, či už deklaráciami členov Európskej komisie a predstaviteľov členských krajín, alebo rezolúciami Európskeho parlamentu, reagoval na vyhlásenia a opatrenia Moskvy voči nim a varoval pred ďalším nátlakom na krajiny Východného partnerstva.
Zahraničný výbor europarlamentu dokonca načrtol prijatie konkrétnych odvetných opatrení voči Rusku v prípade, že bude stupňovať svoj ekonomický nátlak na obe krajiny. Jedným z nich je aj reverz dodávok plynu do Ukrajiny z územia Únie, ktorý má ochrániť Kyjev pred prípadnou plynovou blokádou.
Čo vidia kuloáre
Tieto formulácie nie sú náhodné. Ak Moskva po novembrovom podpise asociačných dohôd skutočne naplní svoje doterajšie výstražné odkazy smerované Kyjevu a Kišiňovu, plynové dodávky a tranzit smerom do Európy cez ich územie môžu byť prvé na rade.
Slovensko je už dnes v epicentre tohto procesu a ocitá sa v čoraz delikátnejšej situácii.
