Fotografia sa vliala do kategórií, kde boli predtým maľba a grafika: portrét, krajina, zátišie, ilustrácia. Čo však videl človek očami pred dvesto rokmi, pred fotkou, okolo seba? Vtedy krajinu, zvieratá, ľudí, kostýmy, náradie, architektúru. Dnes vidí milióny produktov, ktoré prešli cez objektív. Časopisy, obaly, TV filmy, počítače, telefóny až po šnúry, strapce a veže bilbordov, ktoré lemujú cesty ako cesty mŕtvych v staroveku.
Objektívom síce prešli, ale objektívne tam nie je nič. Štylizácia vytvára nové nedosiahnuteľné svety. Ideály, ikony, hladké predmety túžby aj krvavé a prepečené ľudské telá v krimisprávach. Vzrušenie súťaží s ešte väčším vzrušením. Gagy, absurdnosť, masovosť, katastrofy, mikro- a makrokozmos – najmä všetko to, čo sa inak nedá vidieť, hoci cez objektív. Ešte pripomeňme, že každý je nielen divákom fotografie, ale aj sám je fotografom, stačí mobil.
