Ľudia ako on akoby si neuvedomovali, že zákony sa týkajú skutočných ľudí.
Nedávno som sa zaplietla do debaty o tom, ako môže jediná veta vyslovená v určitom veku dieťaťa, v určitej chvíli rodičom či cudzím človekom ovplyvniť jeho videnie sveta, jeho sebavedomie, sebaúctu, život v dospelosti.
Každý si spomenie na jednu dve vety vyslovené v hneve či len tak zo žartu od milujúceho a milovaného rodiča či banálne situácie, ktoré nie a nie vyhnať z pamäti.
Obvinenie z krádeže čokoládky, ktorú zjedol niekto iný, komentár k odstávajúcim ušiam alebo vyhlásenie – si neschopný a nikdy z teba nič nebude.
Stačí jedna veta a v malom človeku sa niečo zlomí, dôvera v seba samého aj všetkých naokolo a jeho život sa máličko alebo zásadne stočí.
