Píše Luboš Palata, redaktor MF DNES a Lidových novín
Václav Klaus asi až do konca sveta neprestane pokladať rozdelenie Československa za svoj životný úspech. Urobil tak i teraz, keď predstavoval „knihu“, v ktorej nevyzýva na nič menšie než na rozbitie Európskej únie a vystúpenie Českej republiky z nej.
„Nestalo by sa nič hrozné, električky by jazdili, voda by tiekla, elektrina by svietila,“ tvrdil a dodával, že presne to sa stalo v deň, keď sa rozdelilo Československo.
Rozdelenie Československa sa síce neskončilo tragicky, ale bolo zbytočné. Tak na Slovensku, ako v českej časti bývalej federácie si delenie štátu dokonca ani väčšina obyvateľov nepriala a nesúhlasila s ním ani dlhé roky po rozdelení.
V Česku si rozpad federácie nedovolil oslavovať ani sám Klaus a na Slovensku šlo o malú skupinu Slovákov, väčšinou voličov SNS a menšej časti priaznivcov Vladimíra Mečiara.
Na Silvestra 1992 som bol na oslavách v Bratislave a rozhodne nešlo o masovú udalosť a nadšené vítanie nového štátu.
Zaplatili sme
Klaus má pravdu, že voda tiekla, elektrina svietila a keď som sa 1. januára 1993 vracal cez novú hranicu, tak ma ešte nezastavovala pohraničná polícia a colníci.
Ani tam nestáli ako ďalších viac než desať rokov dlhé rady slimačím tempom sa posúvajúcich kamiónov. I na Nový rok 1993 sa ešte stále platilo československou korunou.
Nedá sa však povedať, že sme za rozdelenie nič nezaplatili.
