Píše Ian Buruma
profesor demokracie a ľudských práv na Bard College v New Yorku
Edward Snowden vraj robil presne to, keď odhalil tajné dokumenty. Ťažko si však predstaviť, že pápež mal na mysli práve jeho.
Pápež František čím ďalej, tým viac pripomína závan čerstvého vzduchu, ktorý prevetráva zatuchnuté komnaty katolíckej cirkvi.
Vyzerá a správa sa ako normálna ľudská bytosť. Namiesto topánočiek z červeného zamatu nosí poltopánky. Má dobrý čitateľský vkus: Dostojevskij, Cervantes.
Navyše má humánnejší prístup k homosexuálom, hoci proti cirkevnej doktríne v oblasti sexuálneho správania sa nepostavil.
Tá najpozoruhodnejšia vec, ktorú František predniesol v nedávnom liste talianskemu denníku La Repubblica, sa však týka neveriacich.
Neveriaci bude ušetrený plameňov pekla, uisťuje nás pápež, ak načúva svojmu svedomiu.
Jeho slová boli presne takéto: „Načúvať (svojmu svedomiu) a riadiť sa (svojím svedomím) znamená rozhodovať, čo sa považuje za dobré alebo zlé.“
Stačí naše svedomie
Inými slovami, nepotrebujeme ani Boha, ani cirkev, aby nám hovorili, ako sa správať. Stačí naše svedomie. Tak ďaleko by nešli ani zarytí protestanti. Tí iba škrtli kňazov ako sprostredkovateľov medzi jedincom a jeho stvoriteľom.
Františkove slová však naznačujú, že legitímnou možnosťou môže byť škrtnúť samotného Boha.
