Tak ako k mnohým škandálom, ktoré sa obsahovo recyklujú, aj k prehre štátu v spore s Achmeou je zložité čosi múdre dodať.
Verdikt nemeckého súdu je už takmer vykonateľný. Takže Kažimír môže vymýšľať ďalšiu daň – trebárs by mohol skúsiť zamestnanecké licencie. To tu ešte nebolo.
Dvadsaťpäť miliónov eur, ktoré už čakajú na Achmeu pod dohľadom luxemburského exekútora, je v kríze nemalý peniaz. Môže chýbať napríklad do zvýšenia vianočných dôchodkov. O 25 miliónov narastie štátny dlh a o toľko viac si budeme musieť požičať.
Aj keď s kriminalizáciou politických rozhodnutí treba narábať opatrne, aby sme sa raz neprebudili v autoritárskom zriadení, Achmea je prípad, ktorý priam volá po klepetách na zápästí s veľkými hodinkami. Len na porovnanie, Vlasta Parkanová je v Česku trestne stíhaná za politické rozhodnutie, o reálnom obsahu ktorého evidentne netušila, pričom právne názory naň sa rozchádzajú (bola/nebola povinná zadať externý posudok).
Naopak, na Slovensku ten, kto rozhodol o zákaze zisku zdravotných poisťovní a politicky ho presadil, bol o obsahu nieže informovaný, ale sám ho vymyslel. Pričom deviatimi právnikmi z desiatich bol výslovne varovaný, že na konci príbehu budú prehrané arbitráže s finančnými dosahmi na Slovenskú republiku.
Nejde o to, aby šiel do pyžamy. Nie sú na to paragrafy, a keby sa šlo do dôsledkov, z politickej triedy by zostalo bratislavské kvarteto. Politická zodpovednosť je však absolútna. Keby aspoň dokázal povedať, ach, mea culpa. Kdeže, naopak, ide znárodňovať. Tak sa to končí, keď ideologická slepota vybije v hlave poistky.
Čítajte ďalšie komentáre:
Prístup ku všetkým komentárom nielen na sme.sk za 3,90 Eur mesačne. Kúpiť teraz
Prístup ku všetkým komentárom nielen na sme.sk za 3,90 Eur mesačne. Kúpiť teraz
