Pavel Vilikovský (1941), spisovateľ, publicista a prekladateľ. Žije v Bratislave. Knižne vydal: Citová výchova v marci (1965), Prvá veta spánku (1983), Večne je zelený (1989), Kôň na poschodí, slepec vo Vrábľoch (1989), Eskalácia citu (1989), Slovenský Casanova (s Lajosom Grendelom, 1991), Peší príbeh (1992), Krutý strojvodca (1996), Okrídlená klietka (s Tomášom Janovicom, 1998), Posledný kôň Pompejí (2001). Je laureátom Ceny Dominika Tatarku a ďalších literárnych ocenení.
„Zelená je tráva, futbal, to je hra,“ spievalo sa kedysi v odrhovačke, ktorú vysielali pred každým televíznym prenosom. Pri sobotňajšom kvalifikačnom medzištátnom stretnutí Slovensko – Anglicko platilo to prvé tvrdenie asi desať minút, potom tráva začala meniť farbu. Pokiaľ ide o druhé tvrdenie, na štadióne sme napriek sťaženým podmienkam chvíľami naozaj videli hru, za čo sa bez ohľadu na výsledok patrí slovenskému mužstvu poďakovať. Angličanom ďakovať nebudeme, od nich sa hra celkom samozrejme očakávala – a vôbec, nech sa im poďakujú doma.
