Ivan Laučík (1944), básnik a esejista. Žije v Liptovskom Mikuláši. Spolu s Petrom Repkom a Ivanom Štrpkom člen skupiny Osamelí bežci. Debutoval zbierkou Pohyblivý v pohyblivom (1968), neskôr vydal Sme príbuzní na začiatku (1970). Jeho ďalšie dielo vyšlo až po takmer dvadsaťročnej „normalizačnej“ prestávke: Na prahu počuteľnosti (1988), ďalej vydal Vzdušnou čiarou (1991) a Havránok (1998).
Liptovský Mikuláš – asi ako nejedno slovenské mesto – je konglomerátom útleho historického jadra, ľudnatých sídlisk a pôvodných dedín a dediniek, zakrytých dnes pojmom „mestské časti“. Tých častí je tu jedenásť a každá vníma svojho poslanca skôr ako rodového staršinu či predáka, nielen ako svojho zástupcu v mestskom parlamente. Podľa volebného zákona by naše mestečko (s 33 416 obyvateľmi) malo mať najviac 25 poslancov, poslanec by mal teda podľa zákona zastupovať približne 1 330 obyvateľov. Znamená to, že dve „mestské časti“ – v skutočnosti dve dediny po päťsto obyvateľoch, mali by mať jedného poslanca v mestskom zastupiteľstve. Šesťsto rokov sa častovali humornými prezývkami, pretekali sa i podkášali – a teraz by mali za svojho zástupcu niekoho z vedľajšej dediny?! Takô dačo ani komunisti nevymysleli, ba to ani pánboh nevidel!
