Keby som mal empatiu a vedel písať, tak by som ľuďom napísal, aby sa nebáli, že sú tu činovníci, ktorí prežívajú ich starosti a snažia sa o ich odstránenie.
Že nemusia chodiť do práce so strachom, že o ňu prídu, že im platovo polepšia, aby sa nebáli čo zajtra, že sa nemusia báť choroby, že naše zdravotníctvo je zafinancované, a teda pripravené takmer na všetko, deti dostanú to najlepšie vzdelanie, starajú sa o to tí najlepší odborníci, že im nič nikto neukradne, lebo polícia pomáha a chráni, hoci ju nie je vidieť, politici neboli, nie sú a nebudú nikdy zlodeji a vždy sa riadia iba vlastným svedomím, ktoré ani v minulosti nebolo ničím zaťažené, nikto ich nebude vláčiť po novinách ani odpočúvať, ich slobody sa budú rozširovať, a nie zužovať, o ich kultúrnosť sa budú starať kultúrne, fungujúce ustanovizne, a nie rating sledujúce televízie. Ale nemám empatiu a neviem písať.
