Alarmisti pili na kožu strýčka Sama predčasne. Minútu pred dvanástou sa demokrati a republikáni dohodli a Kongres schválil dva zákony, takže vysokú akrobaciu na kraji fiškálneho útesu Amerika zvládla.
Koniec sveta, čomu by sa rovnal bankrot USA alebo aspoň finančných trhov, sa opäť odkladá. Celkom presne do 7. februára, dokedy platí životnosť prijatého kompromisu (?).
Dovtedy musia nájsť ďalší. A aj ho nájdu. Máme aj tip k dobru – opäť bude dočasný, na pár mesiacov. Otázniček za kompromisom je preto, lebo výsledok sa omnoho väčšmi podobá na prehru republikánov než akési niečo za niečo.
Aj prvé analýzy to recenzujú ako víťazstvo Obamu, ktorý sa zaťal a nepustil okrem jednej málo podstatnej zmeny zo svojej zdravotníckej reformy ani chlp.
Môžeme ho oslavovať, ale proti výkladu, že zoči-voči bankrotu mal prezidentský poker ďaleko k štátotvornosti, sa námietka hľadá ťažko. Aj z toho dôvodu, že prvý, kto prekročil doterajšie červené čiary, bol prezident, keď pretlačil reformu bez jediného republikánskeho hlasu. Tak či inak, na skutočnosti, že pred ďalším kolom musia prehodnotiť svoje taktiky nielen porazení, ale aj víťazi, ani jednostranný výsledok nemení nič.
Kliknutím zoznam zväčšíte
Pokračovanie v štýle v Amerike kedysi populárneho „catch as catch can“ len urýchli vo svete zvetrávanie americkej autority. John McCain, doyen, ktorý v Kongrese prežil už všeličo, stíhal iba zalamovať rukami nad čoraz silnejšou – podľa mnohých už neznesiteľnou - polarizáciou politiky, ktorá upcháva ústavné postupy a bráni „sprocesovať“ najzákladnejšie veci.
To, čo v hystérii okolo útesu zaniklo, je samozrejmosť, prirodzenosť, až taká „zhora danosť“, s akou sa pristupuje k zvyšovaniu stropu. Isteže, dlhový plafón, ktorý vymysleli kedysi pred sto rokmi, aby prezident nemusel pre každú drobnosť chodiť do Kongresu, už zvyšovali v minulosti nespočetnekrát. Avšak ani USA, ktoré majú výsadu tlačenia svetovej rezervnej meny, sa nemôžu zadlžovať nekonečne.
Raz príde koniec, keď aj najsprostejším veriteľom dôjde, že 106 percent HDP sa splatiť nedá.
Debata okolo útesu sa však akoby tvárila, že pri štátnom dlhu 16,7 bilióna dolárov iné riešenie než ďalšie dlhové poschodie ani neexistuje. Zníženie výdavkov – mimo návrhu na odklad zdravotníckej reformy o rok – akoby ani nebolo alternatívou zvyšovania stropu.
Chcelo by sa zvolať, vyššie strop, až po trop. To existuje nejaká biblia alebo zvitok Tóry, kde je napísané, že štát musí stroviť viac peňazí, než ekonomika vytvorí?
Prečítajte si ďalšie komentáre:
Vláda sa tvári, že lži pri zakladaní eseročiek sú väčší problém ako vysoká nezamestnanosť, píše Peter Schutz
Čítajte komentár (piano) >>
Prístup ku všetkým komentárom nielen na sme.sk za 3,90 Eur mesačne. Kúpiť teraz
Ak Andrej Babiš hovorí pravdu o svojej minulosti, musel žiť v inej krajine a inom režime, než v akých sme žili my ostatní, myslí si Peter Morvay
Čítajte komentár (piano) >>
Prístup ku všetkým komentárom nielen na sme.sk za 3,90 Eur mesačne. Kúpiť teraz
