Literárium / Stanislav Rakús
Detský zmysel pre neskutočné podoby sveta, pre fantazijnosť, odchýlku, zveličenie a nonsens, zmysel pre to, s čím sa deti stretávajú napríklad v rozprávke, je prirodzený, fascinujúci, no zároveň trocha tajomný jav. Je pozoruhodné, že slobodné, bezstarostné prelínanie reálneho a ireálneho nevedie ani pri tenučkej vrstve detskej skúsenosti k dezorientácii a z toho vyplývajúcemu ohrozeniu. V tejto deformačnej línii má detstvo blízko k umeniu. Svedčí o tom fakt, že aj v literatúre pre deti vysvetľujúce pásma textu, ktoré akoby dodatočne vnášali do intenzívneho sveta fantázie uzemňujúci poriadok a faktickú pravdepodobnosť, sú prejavom umeleckého zostupu a didaktizmu. Zvýšená miera deformácie zrástla s charakterom detskej literatúry až natoľko, že sa jej nebránia ani autoritárske systémy, ktoré sú v literatúre pre dospelých alergické na akúkoľvek odchýlku od normy a od vulgárneho, služobného, hrubozrnného realizmu.
Detstvo ako významný vývinový faktor pre budúci profil človeka, na ktorom sa potenciálne zúčastňuje aj literatúra, je dôležitým a svojím spôsobom i limitovaným časom na formovanie estetického cítenia, skrátka tým, čo by sa nemalo premeškať.
Netreba však zabúdať, že vnímanie umenia má svoje špecifiká a ponad vek v ňom zohrávajú veľkú úlohu aj individuálne zvláštnosti.
Je zjavné, že z hľadiska vrodených dispozícií existuje protiklad múzického a technického typu dieťaťa. Napriek možnému prelínaniu takéhoto typového uspôsobenia sme neraz svedkami toho, že deti z tej istej rodiny a pri tej istej výchove a školení sa vyznačujú diametrálne odlišným stupňom estetického cítenia a technického nadania. Nebolo by správne ani spravodlivé vlohy jedného či druhého typu preferovať alebo podceňovať. Skôr treba pri zachovaní subtílnej kultúrnej základne prirodzené odlišnosti a dispozície rozvíjať na obidvoch úrovniach.
Treba ešte dodať známu vec, že literatúra pre deti musí byť napriek vekovým ohraničeniam plnohodnotným umeleckým prejavom, akceptovateľným aj vrcholovým typom dospelého, múzicky disponovaného čitateľa. Z povedaného vyplýva, že v kombinácii vekového a umeleckého kladie detská literatúra na svojho autora vyššie nároky než tvorba literatúry pre dospelých.
