Básnik Marián Hatala vo svojom článku opisuje Slovenské centrum PEN ako organizáciu v stave medzi agóniou a anonymitou. Ako prvý opísal skutočnosť, ktorú poznajú viacerí spisovatelia, len ju obchádzajú s dôstojným mlčaním. Pripomeňme ušľachtilú myšlienku vzniku organizácie PEN na podporu porozumenia a vzájomného rešpektu medzi národmi, napomáhať pri odstraňovaní rasovej, triednej a národnostnej nenávisti, chrániť slobodu slova a vyjadrovania...
Spisovatelia svetového mena za desaťročia trvania PEN vybudovali organizácii vysoký kredit, úctu a rešpektované miesto v každej spoločnosti. Vo svete však naďalej platí, že byť členom takejto organizácie, znamená priniesť na spoločný oltár časť svojej rešpektovanej literárnej osobnosti a svoju ľudskú i literárnu pridanú hodnotu venovať duchu a poslaniu organizácie.
Pobývanie v inštitúcii tohto druhu bez odovzdania svojho lepšieho „ja“ na ochranu práv iných možno nazvať omylom, v tom horšom prípade malým parazitizmom na duchovnej veľkosti iných.
