Reakcia Moskvy na približovanie sa Ukrajiny a ďalších postsovietskych krajín k Západu by mala byť veľkým poučením pre každého, kto chce s Ruskom pestovať vzťahy. Tie sú na jednej strane nutné, na druhej strane v nich treba byť vždy veľmi ostražitý a pripravený brániť sa.
Príbeh Ukrajiny totiž opäť dobre ukazuje, že putinovské Rusko ani v zahraničných vzťahoch nepozná partnerov. Len nepriateľov, podriadených a možno ešte tých, ktorí ho aspoň teraz nezaujímajú.
Putinovské Rusko môže partnerstvo len predstierať tam, kde sa stretáva s aspoň rovnako silnými, a tam, kde musí byť opatrnejšie, lebo mu chýbajú dostatočné páky, aby si druhú stranu podriadil.
Nie je to nič prekvapujúce, takisto funguje putinovská moc aj voči občanom vlastnej krajiny. Má to zakódované vo svojej podstate.
Našťastie to Rusko vo svojom prehnanom nacionalizme a s ním organicky spojenej frustrácii občas preženie a dokáže samo najlepšie presvedčiť svojich podriadených, že sa treba z jeho vplyvu aspoň skúsiť vymaniť.
Hlúpe šikanovanie ukrajinských podnikateľov, trucovitá, panovačná reakcia Moskvy na pokrok pri príprave Asociačnej dohody s Úniou presvedčili o potrebe západného smerovania viac Ukrajincov, než by to kedy dokázali ich vlastní politici a Brusel dohromady.
Na druhej strane smerovanie Ukrajiny na Západ ešte nie je isté. Jej súčasní vládcovia majú mentálne stále oveľa bližšie k Moskve než k Bruselu a celý proces sa môže zvrtnúť.
Európska únia pochopiteľne chce Ukrajinu zakotviť na Západe a je ochotná preto prižmúriť oko. Mala by si však dať pozor, ako ďaleko pritom zájde a kedy už zo seba začne robiť hlupáka.
To sa stane, ak bude jasať nad ochotou ukrajinského prezidenta poslať svoju rivalku Tymošenkovú liečiť sa do Nemecka a bude to považovať za splnenie svojich podmienok.
To, že niekoho vo vykonštruovanom procese odsúdia, lebo sa to vládcovi krajiny hodí, a potom ten istý vládca dotyčného zvláštnym zákonom vykopne do zahraničia, pretože sa mu pre zmenu zase hodí niečo iné, nie je žiadnym dôkazom smerovania Ukrajiny k právnemu štátu.
Práve naopak, oba príklady svorne dokladajú, že ukrajinská justícia a zákonodarstvo sú len prezidentovými slúžkami a ten si vždy môže robiť, čo mu práve vyhovuje.
Čítajte ďalšie komentáre:
Aj keby sa tento víkend jeho strana Úsvit priamej demokracie nedostala do parlamentu, je Tomio Okamura pomerne úspešným českým politikom, myslí si Peter Morvay
Čítajte komentár (piano) >>
Prístup ku všetkým komentárom nielen na sme.sk za 3,90 Eur mesačne. Kúpiť teraz
Na Slovensku je dosť ľudí, ktorí sa dokážu ozvať proti neprávosti, píše Lukáš Fila
Čítajte komentár (piano) >>
Prístup ku všetkým komentárom nielen na sme.sk za 3,90 Eur mesačne. Kúpiť teraz
Niekedy sa stane, že dlhoví alarmisti tlačia na pílu príliš. Celkovo však ostatným preukazujú veľkú službu, myslí si František Múčka
Čítajte komentár (piano) >>
Prístup ku všetkým komentárom nielen na sme.sk za 3,90 Eur mesačne. Kúpiť teraz
