Titulok som si požičala od Judith Lewis Hermanovej, ktorá napísala jednu z najlepších kníh o traume. V slovenčine vyšla v deväťdesiatych rokoch v Aspekte / Pro Familii a zostáva dosiaľ najužitočnejšou k danej téme. Odkedy pracujem ako psychoterapeutka, stretávam sa s traumou často, najmä s utrpením spôsobeným druhými ľuďmi, mnohokrát v rodine, kde to najviac bolí. Poznám veľa príbehov podobných príbehom Dalii Gregorovej a pani Kataríny. Nie sú zďaleka ojedinelé.
Som rada, že cez svoje vlastné skúsenosti pre nás otvorili v tichu skryté témy, prítomné neustále, ale pod povrchom bežného vedomia. Urobili nám tým veľkú službu, lebo zatiaľ čo traumatická udalosť môže byť podnetom pre vznik posttraumatickej poruchy, tabuizácia a mlčanie o traume znemožňujú zotavenie a spôsobujú, že trauma sa v nejakej podobe môže prenášať ďalej, na okolie, na ďalšie generácie.
