Ľudí, čo sa ozvú proti neprávosti, potrebujeme čím viac. Problém je, že odkrývajú množstvo negatívnych javov.
Lekárka z Nitry, učiteľ z Košíc či exnovinárka z Považskej Bystrice - hoci každý je z iného regiónu, z iného fachu a ich príbehy majú odlišné pozadie, niečo ich predsa len spája.
Na jednej strane ukazujú, že na Slovensku je dosť ľudí, ktorí sa dokážu ozvať proti neprávosti, nech už ide o zabielovanie zdravotnej dokumentácie, mrhanie školskými prostriedkami na externých právnikov alebo justičnú šikanu.
Fajn, takýchto príkladov potrebujeme čím viac. Problém je, že odkrývajú aj množstvo negatívnych javov.
Po prvé, zastrašovanie je u nás bežným spôsobom, ako presadzovať svoje ciele.
Bývalej primárke Zuzane Pechočiakej obmedzili pre „vysoký tlak“ prístup na oddelenie a preložili ju na príjmovú ambulanciu, Oto Žarnay sa stal na obchodnej akadémii „nadbytočným“, pripútanie o radiátor bolo „primeraným prostriedkom“, ako spacifikovať Janu Teleki.
Každý príbeh má svoje nuansy, ktoré nemusia byť navonok jasné, niekedy sa môže objaviť kverulant, ktorý si sťažovaním rieši osobné problémy.
Ale kým v normálnej krajine sa s možnými oznamovateľmi nekalej činnosti zaobchádza v rukavičkách, čím sa má slabým a zraniteľným zabezpečiť ochrana proti mocnému a často chybujúcemu systému aj za cenu toho, že si ju nie všetci zaslúžia, u nás funguje opačný inštinkt.
Tu sa riaditeľ, župan, policajt či vládny hovorca neboja vyhrážať, vyhadzovať a rušiť zmluvy. A nič sa nedeje.
Druhý problém je, ako silno u nás fungujú klany. Komjaticko-jahnátkovská klika na ministerstve pôdohospodárstva môže pôsobiť ako komédia. Delenie župných funkcií medzi známych a spolustraníkov tiež vyzerá ako nevinný folklór.
Obsadzovanie nemocničných manažmentov členmi strany, ktorá zodpovedá aj za kontrolu, je samozrejmosťou, nad ktorou sa len mykne plecom. Ale ministerstvá rozdeľujú eurofondy, kraje podpisujú zmluvy a v špitáloch sa dá ohroziť život dieťaťa a potom zametať stopy. A keď sa niekto postaví na odpor, stojí proti veľkej koordinovanej rodine, z ktorej už potom nemusí byť vôbec do smiechu.
V nitrianskej nemocnici šéfuje poslanec Smeru Valocký, Košice ovláda smerák Trebuľa a ľudia z rovnakej strany sú aj na všetkých ministerstvách.
Pokrvné spojenectvá tu teda asi budú ešte chvíľu silnejšie než normálne pravidlá. Ale azda bude pribúdať mien, profesií a miest, ktoré sa im postavia na odpor.
Prečítajte si aj ďalšie komentáre:
V Česku sa premnožili spasitelia, píše Tomáš Gális
Čítajte komentár (piano) >>
Prístup ku všetkým komentárom nielen na sme.sk za 3,90 Eur mesačne. Kúpiť teraz
Politici pri volebných zákonoch tvrdia, že im ide o konsenzus, ale opak je pravdou, myslí si Peter Schutz
Čítajte komentár (piano) >>
Prístup ku všetkým komentárom nielen na sme.sk za 3,90 Eur mesačne. Kúpiť teraz
Pocit absolútnej moci tajné služby pravidelne zákonite zvádza na scestie, myslí si Peter Morvay
Čítajte komentár (piano) >>
Prístup ku všetkým komentárom nielen na sme.sk za 3,90 Eur mesačne. Kúpiť teraz
