Nedávno som si medzi sériou výstrelov v starom westerne konečne uvedomil, prečo sa vo filmových mestečkách v prérii cítime ako doma. To, čo je pre Ameriku romantická minulosť, je pre nás bolestne aktuálny všedný deň.
Akoby sme sa aj my rovnako usilovali vytvoriť súvislý civilizovaný priestor so základnými istotami a zákonníkom ľudských práv, ktoré z tuláka divočinou robia sebavedomého občana. Po stopách dobrodruhov ako budúcich osadníkov, ktorí sa v polovici 19. storočia vybrali scivilizovať neznáme vnútrozemie a vybudovať tam normálne obývateľnú spoločnosť.
